Nová krajina v Európskej únii? O obnove rokovaní rozhodnú ľudia v referende, zrejme bude tesné

Islanďania v sobotu rozhodnú, či sa ich krajina po viac ako desaťročí vráti k rokovaniam o členstve v Európskej únii. Hlasovanie môže znovu otvoriť otázku vstupu tejto strategicky významnej severskej krajiny do Únie a prichádza v čase, keď vojna na Ukrajine, rastúci význam Arktídy a zmeny v bezpečnostnom prostredí menia pohľad Islandu na jeho miesto v Európe. Informuje o tom TASR.

Podľa odhadu islandského ministerstva zahraničných vecí by sa prístupové rokovania mohli začať ešte do konca roka 2026 a v prípade ochoty oboch strán by mohli trvať rok a pol, prípadne dva roky. Eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kosová tento týždeň uviedla, že krajina by mohla byť pripravená vstúpiť do EÚ v priebehu roka či dvoch.

V minulosti odstúpili od rokovaní

Island požiadal o členstvo v EÚ v júli 2009 a prístupové rokovania sa začali o rok neskôr. V roku 2013 Reykjavík rokovania pozastavil. V tom čase bolo otvorených 27 z 35 vyjednávacích kapitol, pričom 11 bolo predbežne uzavretých. V marci 2015 tamojšia vláda požiadala, aby sa Island už nepovažoval za kandidátsku krajinu EÚ. Medzi oboma stranami panovali nezhody najmä v oblasti rybolovu.

Verejnosť je v otázke obnovenia rokovaní výrazne rozdelená. Tesná väčšina Islanďanov podľa posledného prieskumu agentúry Gallup odmieta opätovné rokovania s EÚ. Prieskum uskutočnený od 24. do 27. augusta na vzorke 4583 ľudí ukázal, že proti nim je 51,6 percenta respondentov, zatiaľ čo 48,4 percenta ich podporuje.

Island je pritom s Úniou už dnes úzko prepojený. Je členom Európskeho hospodárskeho priestoru, a teda súčasťou jednotného trhu, ako aj schengenského priestoru. Plné členstvo by mu však umožnilo priamo sa podieľať na rozhodovaní EÚ a zároveň by znamenalo vstup do colnej únie či možnosť neskoršieho prijatia eura.

Rybolov ako najväčšia prekážka

Jednou z najväčších prekážok prípadného členstva bude opäť rybolov. Ide o dôležitú súčasť islandskej ekonomiky aj národnej identity a prípadné uplatňovanie spoločnej rybárskej politiky EÚ vyvoláva obavy z rozšíreného prístupu zahraničných lodí do islandských vôd. Ryby a morské produkty predstavovali v roku 2025 takmer 40 percent vývozu krajiny, vyplýva z Islandského štatistického úradu.

Analytička Vilborg Ása Guðjónsdóttir z Islandskej univerzity v Reykjavíku v rozhovore pre TASR uviedla, že pri prípadných prístupových rokovaniach bude musieť byť EÚ v otázke rybolovu flexibilná a ochotná pristúpiť na kompromis, inak sa Island jej členom nestane.

Do debaty výraznejšie vstupuje aj bezpečnostná situácia. Island je zakladajúcim členom NATO, nemá však vlastnú stálu armádu. Rastúci význam Arktídy a strategická poloha ostrova v severnom Atlantiku opäť zvýraznili diskusiu o jeho bezpečnostných a geopolitických väzbách.

Island je v súčasnosti podľa Guðjónsdóttir v lepšej vyjednávacej pozícii než v roku 2009, keď požiadal o členstvo v EÚ. „Ekonomicky sa mu darí oveľa lepšie,“ uviedla a poukázala aj na ďalšie významné zmeny, ako odchod Británie z EÚ a politiku Spojených štátov pod vedením prezidenta Donalda Trumpa.

Pozri aj:

Po 78 rokoch chcú exhumovať pozostatky Masaryka. Jeho smrť je záhadou, mohlo ísť aj o…