Hrozí nám veľmi zlý scenár: Analytik povedal, aké konsolidačné opatrenia by nám naozaj pomohli

Slovenské verejné financie sa v roku 2025 navonok zlepšili, no pri detailnejšom pohľade sa ukazuje, že ide skôr o čiastočné zlepšenie než o skutočné ozdravenie. Deficit verejnej správy dosiahol 6,09 miliardy eur, čo predstavuje 4,45 % HDP, a medziročne tak klesol. Výsledok bol lepší, než sa očakávalo, no významnú úlohu zohrali aj jednorazové faktory. Zároveň pokračuje rast verejného dlhu, ktorý sa priblížil k hranici 84 miliárd eur, teda 61,39 % HDP.

Ako uvádza Štatistický úrad SR, k priaznivejšiemu výsledku prispel najmä prebytok fondov sociálneho zabezpečenia vo výške 931 miliónov eur, pričom rozhodujúcu časť deficitu naďalej vytvára ústredná štátna správa. Minister financií Ladislav Kamenický výsledky interpretuje ako dôkaz úspešnej konsolidácie.

„Katastrofické scenáre a poplašné správy, ktoré o našich verejných financiách šíria opoziční politici či niektoré inštitúcie, sa nenaplnili,“ uviedol s tým, že Slovensko plnilo fiškálne pravidlá Európskej únie.

Balík konsolidačných opatrení na rok 2026 obsahuje 22 opatrení v celkovej sume 2,7 miliardy eur. Takmer polovica, 1,3 miliardy eur, by sa mala získať šetrením na výdavkoch štátu. S touto informáciou prišiel ešte začiatkom septembra minulého roku minister financií. Realita je ale taká, že s číslami to vyzerá inak. inflačné tlaky v dôsledku vojny na Blízkom východe sú veľké a menia celkovú situáciu.

Dlh dosahuje historické maximá

Opačný pohľad ponúka Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá upozorňuje na vplyv jednorazových faktorov. Bez nich by deficit dosiahol približne 4,9 % HDP.

Predseda Ján Tóth zároveň pripomína, že tempo zadlžovania patrí medzi najvyššie mimo krízových období a dlh dosahuje historické maximá. Podľa neho si situácia bude vyžadovať ďalšie opatrenia aj napriek politickému cyklu. Podobne opatrný je aj analytik Marián Kočiš zo Slovenskej sporiteľne. „Z technického pohľadu tak síce vidíme zlepšenie deficitných čísel, no zatiaľ ešte nemožno hovoriť o udržateľnom ozdravení verejných financií,“ uviedol.

Adresnejšie opatrenia by mali väčší efekt

Na to, čo tieto čísla znamenajú v praxi pre ekonomiku, podnikateľské prostredie aj bežných ľudí, sme sa pýtali analytika Mariána Kočiša zo Slovenskej sporiteľne. Pre redakciu portálu interez priblížil, aké opatrenia by mohli verejným financiám skutočne pomôcť, či hrozí ďalšie zvyšovanie daní a ako sa môže vyvíjať situácia na trhu práce.