Európska únia čoraz otvorenejšie hľadá spôsoby, ako obísť právo veta členských štátov a Slovensko sa v tejto debate objavuje po boku Maďarska ako jeden z problémových aktérov. Brusel reaguje na opakované blokovanie rozhodnutí najmä v súvislosti s podporou Ukrajiny a snaží sa presadzovať legislatívu tak, aby nevyžadovala jednomyseľný súhlas všetkých krajín.
Ako pripomína web euronews.com, názorným príkladom bol nedávny summit, na ktorom sa lídri EÚ dohodli na spoločnom dlhu vo výške 90 miliárd eur na podporu Ukrajiny na roky 2026 a 2027.
Dohoda vznikla medzi 24 štátmi a obišla Maďarsko, Slovensko a Česko využitím mechanizmu tzv. posilnenej spolupráce. Únia tým vyslala jasný signál, že jednomyseľnosť už nemusí byť nevyhnutnou podmienkou, ak existuje široká zhoda medzi väčšinou členských krajín.
EK pripravuje návrhy tak, aby nevyžadovali jednomyseľnosť
Podľa bývalého slovenského premiéra a šéfa think-tanku Martens Centre Mikuláša Dzurindu sa podpora zmien pravidiel rozhodovania v EÚ posilňuje aj medzi najvplyvnejšími lídrami.
Pre Euronews uviedol, že nemecký kancelár Friedrich Merz a francúzsky prezident Emmanuel Macron dnes podporujú zmeny hlasovacích pravidiel v Únii.
Takýto krok by si však vyžadoval zmenu zmlúv, ktorú by Maďarsko (a potenciálne aj ďalšie štáty) pravdepodobne blokovali.
Brusel preto volí pragmatickejšiu cestu. Európska komisia podľa diplomatických zdrojov cielene pripravuje návrhy tak, aby nevyžadovali jednomyseľnosť.
Legislatíva schvaľovaná kvalifikovanou väčšinou
Príkladom je plán REPowerEU, ktorý má do roku 2027 ukončiť dovoz ruských fosílnych palív.
Hoci Maďarsko a Slovensko dostali v minulosti výnimky, tentoraz Komisia presadzuje legislatívu schvaľovanú kvalifikovanou väčšinou, čím by obe krajiny prinútila vzdať sa ruského plynu proti svojej vôli. Bratislava aj Budapešť už avizovali, že sa obrátia na súd.
Podľa analytika Dániela Hegedűsa z German Marshall Fund je trend zrejmý. „Vidíme jednoznačný záväzok vedenia EÚ obchádzať možné vetá zo strany Maďarska a Slovenska a presúvať dôležité rozhodnutia na kvalifikovanú väčšinu,“ povedal.
Zároveň však varuje: „Nemyslím si, že je to právne ani politicky nepriestrelné.“
Debata o obchádzaní veta tak stavia Slovensko do citlivej pozície. Právo veta je síce vnímané ako posledná obrana národných záujmov, no jeho systematické využívanie podľa Bruselu brzdí Úniu v kľúčových otázkach. Ako upozorňujú experti, každé jeho obchádzanie síce rieši krátkodobý problém, no zároveň otvára nové, a môže zásadne zmeniť fungovanie Európskej únie.
Nahlásiť chybu v článku