Ešte pred mesiacom by nám takáto otázka pripadala smiešna a aj väčšine Slovákov určite znie ako úplný nezmysel. Ako predsa poznamenal náš chorvátsky vodič: „Slováci sem chodia len kvôli moru a jedlu.“
Tentoraz sme sa však rozhodli túto predstavu obrátiť naruby. Namiesto letných charterových letov, ktoré lákajú turistov na júlové a augustové horúčavy, sme si zbalili kufre a turistické tenisky, a to až v druhej polovici septembra.
Dorazili sme v čase, keď sa krajina pomaly upokojuje, prímorské ulice sa vyprázdňujú a more, hoci je stále prítomné, už nie je hlavným cieľom cesty.
Chceli sme zistiť, aké je Chorvátsko, keď z neho mizne cestovná horúčka. A práve vtedy sme objavili jeho inú tvár – tichšiu, pokojnejšiu a oveľa autentickejšiu. A malo to ešte jednu obrovskú výhodu – konečne sme sa dostali na miesta, ktorým sa v lete pre horúčavy vyhýbame.
Teplota je príjemnejšia ako v lete
Po auguste sú teploty v Chorvátsku nižšie, ale o to viac zvládnuteľné. My sme vyrážali v druhej polovici septembra – vracali sme sa tesne pred začiatkom októbra.
Tráviť čas vonku bolo v závere septembra príjemnejšie ako v lete – užívali sme si, že sa nemusíme v čase obeda ukrývať v klimatizovaných priestoroch. Večer stačila jedna vrstva – tenký sveter alebo šatka. Počas dňa sme si sveter obliekli len v horách a za celý týždeň nás prekvapila len jediná búrka pri pobyte v Šibeniku.
Ak sa rozhodnete vyraziť do Chorvátska mimo hlavnej sezóny, perfektným obdobím je podľa nás práve jeseň. Počasie je vtedy stále teplé, no znesiteľné – ideálne najmä pre ľudí ako my, ktorí nemajú radi extrémne horúčavy.
Jedinou nevýhodou neskorej dovolenky sú kratšie dni a skorší príchod noci.
S jednou vecou sme nerátali
Letná sezóna končí – do Chorvátska sa lieta z týždňa na týždeň menej a poloprázdne nie sú len letiská, ale aj väčšina ciest.
Nás však čakalo jedno prekvapenie, s ktorým sme nerátali – rastúci trend výletných lodí kotviacich aj v chorvátskych letoviskách.
Tento fenomén nás ohromil až na záver výletu, pri návšteve mesta Zadar. Prehliadku mesta sme začínali skoro ráno a ulice boli takmer prázdne. Pred obedom sa však situácia dramaticky zmenila – ulice sa začali rýchlo plniť cudzincami zo všetkých možných krajín. Zhromažďovali sa okolo pamiatok, v uličkách, kráčali po riviére… Boli jednoducho všade.
Sprievodkyňa nám vysvetlila, že ide o cestovateľov z výletných lodí: prichádzajú ráno, odídu vždy poobede. Takýmto spôsobom funguje Zadar až 270 dní v roku.
Dobré je, že aj v mestách, akými je Zadar, turisti večer odídu a ulice zostanú takmer prázdne, čo robí prechádzky mimoriadne príjemnými. Pri prehliadkach mesta si môžete naplno vychutnať živú atmosféru letoviska, pri večeri už sedíte v poloprázdnych reštauráciách.
Ale najväčšou výhodou mimo sezóny je, že turisti z výletných lodí nepotrebujú nocľah, čo prispieva k výraznému poklesu cien ubytovania. V mestách zameraných na prímorský turizmus je tento úbytok priam ohromujúci – mimo leta sa viete dostať až na tretinovú cenu.
Tento rýchly pokles začína už v závere sezóny – takto vyzerá, ak hľadáte ubytovanie v Zadare na začiatku októbra.
Vstupy za zlomok ceny
Čo sa týka cien za jedlo a nápoje, Chorvátsko je stále samostatnou kapitolou. Krajina sa vyrovnáva so zdražovaním po prechode na euro a večera v reštaurácii nie je práve najlacnejšia záležitosť. Sprievodkyne sme sa pýtali, či ceny mimo sezóny klesajú. Odpovedala, že niektoré podniky síce ponúkajú sezónne akcie, no s výrazným zlacňovaním alebo upravením jedálneho lístka sa osobne nestretáva.
Cifry síce nepotešia, ale ani úplný horor sa nekoná: v dobre hodnotených reštauráciách priamo v historických centrách miest sme dostali kávu zväčša za 3 € a polievky v rozmedzí 4 až 7 €. Hlavné jedlá sa pohybujú od 10 do 35 €, čo síce nie je najlacnejšie, no ak sa vyhnete najdrahším položkám menu, ani vás to nenahnevá.
Ceny vstupov sa menia podľa lokality – občas zostávajú fixné, ale občas dramaticky klesajú. Najväčšie prekvapenie nás čakalo v Národnom parku Krka: od novembra do marca klesá vstupné zo 40 € na 7 €. V prechodných mesiacoch – apríl, máj a október – sú zľavy miernejšie, no stále výrazné: namiesto 40 € zaplatíte 20 €.
Sprievodca nám odporučil, že ak sa chceme vyhnúť masám, ideálne je doraziť v decembri po 15:00 – vtedy je park zaplnený úplne najmenej a prehliadky sú o to príjemnejšie.
Návštevu týchto miest nesmiete vynechať
Moru sme sa tentoraz vyhli – namiesto toho sme prešli pamiatky, národné parky a historické centrá. Teraz vám prinášame niekoľko tipov na výlety a zážitky, ktoré rozhodne stoja za to.
V Šibeniku nevynechajte Katedrálu svätého Jakuba, záhrady Kláštora svätého Vavrinca, a najmä pevnosť svätého Michala, ktorá ponúka nádherné panoramatické výhľady na celé mesto.
Síce trochu vyššiu cenu, no nezabudnuteľný zážitok, ponúka návšteva pevnosti sv. Mikuláša – ostrovnej pamiatky zapísanej v zozname svetového dedičstva UNESCO, ku ktorej sa dostanete loďou. V meste sa dá aj príjemne okúpať na mestskej pláži a samotný Šibenik má množstvo zákutí, ktoré stoja za objavenie.
Ak túžite po úniku do divokej chorvátskej prírody, okrem známeho Národného parku Krka odporúčame cestu do Paklenice – menej navštevovaná, no rovnako pôsobivá lokalita, ktorá svojou surovou krásou pripomína americký Washington. Nájdete tu kamenisté úseky, úchvatné výhľady aj trasy vhodné pre rodiny či horolezcov, ale aj skúsených turistov.
Medzi náš najlepší tajný tip patrí výhľad z lokality Kamenjak. K panoramatickému bodu vás zavedie kamenistá cesta, ktorá spája históriu s prírodou – výhľad na najväčšie prírodné jazero v Chorvátsku dopĺňajú pamiatky staršie než mnoho dnešných štátov.
A ak hľadáte náročný zážitok, ktorý vo vás zanechá dlhodobú stopu, siahnite po safari prehliadke Velebitu. My sme ju absolvovali s rodinnou firmou – sprevádzal nás Bruno Marasović, ktorý sa postaral o jeden z najlepších momentov roka 2025.
Vzal nás na miesta, kde sa natáčal Winnetou, previedol nás po odľahlých horských zákutiach, zoznámil s miestnymi farmármi, ktorých kravy sa voľne pasú uprostred hôr, a ukázal nám pamätníky pripomínajúce nedávne vojnové udalosti. Cena za podobný zážitok sa síce pohybuje na úrovni 135 eur, no so sebou si ho ponesieme do konca nášho života. Ak by ste mali zainvestovať do jedinej veci počas vášho výletu, naozaj odporúčame, aby to bola táto.
Objavili sme tri skvelé podniky
A narazili sme aj na tri podniky, ktoré stoja za zmienku.
Prvým je vinárstvo Anteho Sladića, kde si môžete dopriať degustáciu chorvátskeho vína, ktoré by podľa samotného Anteho mohlo mať rovnaký štatút ako talianske, nebyť komunistickej éry, počas ktorej chorvátske značky stratili svoju tradíciu. Atmosféra aj prístup majiteľa boli výnimočné – ochutnávka vín a olivových olejov dosahovala najvyššiu úroveň a odchádzali sme s pocitom, že sme zažili niečo naozaj autentické a vzácne.
Naším druhým tipom je návšteva historického otomanského hotela Maškovića Han.
Toto miesto nás očarilo svojou krásou aj historickou hodnotou – pri ceste po Chorvátsku ho určite nesmiete vynechať. Turecká káva, ktorú sme si tu dali, bola ako z iného sveta. K nej sme si pochutnávali na baklave – lahodnej, chrumkavej a oproti tým, ktoré dostanete na Slovensku, nepríliš presladenej. Sladkosť bola dokonale vyvážená a ceny príjemne prekvapili: káva za tri eurá, obrovský kus baklavy za šesť.
Na záver, veľký dojem v nás zanechala reštaurácia Bronzin. Ohromila nás nielen chuť jedla, ale aj samotná atmosféra. Obzvlášť nás potešila káva a tiramisu – bez váhania ich môžeme označiť za najlepšie, aké sme tento rok ochutnali.
Chorvátsko sme si mimo sezóny užili oveľa viac než uprostred leta
Návšteva krajiny mimo hlavnej sezóny prináša prázdne ulice, vyľudnené pamiatky aj citeľne priaznivejšie ceny. Obrovským plusom bolo, že sme často boli jedinými turistami na mieste – mohli sme si tak naplno vychutnať inú tvár inak známeho prostredia. A keďže tentoraz nešlo o leňošenie pri mori, počasie bolo ideálne na objavovanie zákutí, ktoré väčšina dovolenkárov v lete prehliada alebo sa im vyhýba v dôsledku vysokých teplôt.
Nevýhodou však je, že ani koniec septembra nezaručuje úplne prázdne miesta. Na vlastnej koži sme to pocítili najmä v Národnom parku Krka a v Zadare, kde sa aj mimo sezóny tlačili stovky turistov. Ceny za jedlo síce neklesajú, no teploty áno – a hoci počasie bolo pre nás ideálne, trópy v októbri určite nečakajte.
Takéto podmienky nemusia vyhovovať každému. Náš verdikt je teda jasný: ak si ideálnu dovolenku predstavujete ako relax pri mori a milujete letné slnko, držte sa hlavnej sezóny. Ak však hľadáte autentickejšie zážitky, miernejšie teplo, chcete behať po horách bez rizika úpalu a potešia vás nižšie ceny, vyrazte mimo nej – pokojne aj v jeseni 2025.
Nahlásiť chybu v článku