Slovenský zahraničný obchod bol vlani opäť jedným z hlavných pilierov hospodárstva. Export podľa dát Štatistického úradu SR dosiahol 112,4 miliardy eur, import 109,1 miliardy eur a obchodná bilancia skončila v prebytku 3,3 miliardy eur. Na prvý pohľad ide o priaznivý výsledok, no detailnejší pohľad na štruktúru vývozu odhaľuje, že dominantná pozícia automobilového priemyslu slabne.
„Zlaté časy automobilizmu sú už minulosťou,“ upozorňuje analytik 365.bank Tomáš Boháček. Autá a komponenty síce zostávajú chrbtovou kosťou exportu, keď priniesli vyše 21 miliárd eur, no ich rast sa citeľne spomaľuje. Kým celkový export rástol o 5,1 %, automobilky pridali len 2,7 %. Naopak, elektrotechnický priemysel posilnil o vyše 8 % a farmaceutický sektor vyskočil až o 15 %.
Tento trend podľa Boháčka jasne naznačuje, že ťažisko slovenského vývozu sa presúva od automobilov smerom k technológiám a farmácii. Slovensko sa roky hrdilo titulom automobilovej veľmoci, no kombinácia európskych regulácií, nástupu elektromobility, ázijskej konkurencie a technologickej neistoty postupne znižuje váhu tohto odvetvia. Analytik predpokladá, že podiel automobilov na exporte môže v priebehu nasledujúceho desaťročia klesnúť pod 15 %.
Nové piliere
Medzitým rastú nové piliere. Elektrotechnika už dnes zaberá 14 % vývozu a môže do roku 2030 predbehnúť automobilky, farmácia sa za necelú dekádu strojnásobila a patrí k najdynamickejším odvetviam. Riziko však spočíva v extrémnej závislosti od Európskej únie. Viac než 80 % exportu smeruje do Nemecka, Česka a Francúzska. „Ak nemecká ekonomika oslabí alebo automobilky presunú výrobu, dôsledky pre Slovensko budú okamžité,“ varuje Boháček.
Zaujímavé je sledovať aj vývoz nábojov do vojenských zbraní, ktoré Slovensko vlani zdvojnásobilo, ukázali výsledky štatistického úradu, na ktoré sa odvoláva Denník N. Hodnota exportu vzrástla medziročne o 155 percent, na 862 miliónov eur. V tejto kategórii rástol aj dovoz, ktorý dosiahol 584 miliónov eur. Tovar smeroval predovšetkým do Česka a na Ukrajinu.
Diverzifikácia trhov a podpora sektorov s vyššou pridanou hodnotou sa tak stávajú existenčnou otázkou. Podľa Boháčka tu však narážame na problém hospodárskej politiky. Vláda síce konsoliduje rozpočet, no výdavková štruktúra zostáva neproduktívna. „Neinvestujeme dostatočne do vzdelávania, výskumu či podpory podnikateľského prostredia. Presne do tých oblastí, ktoré by mohli naštartovať nové piliere rastu,“ uvádza Boháček.
Kým naši susedia ako Poľsko či Rumunsko v posledných dekádach urobili významný pokrok, Slovensko stagnuje. Výsledkom je paradox, keď máme deficity aj rastúci dlh, no bez viditeľného posunu v produktivite. „Údaje za rok 2024 sú viac než len štatistika. Sú zrkadlom budúcnosti,“ uzatvára Boháček. Slovensko tak stojí na rázcestí. Buď sa vydá cestou transformácie a inovácií, alebo zostane uväznené v pasci automobilovej monokultúry a neproduktívnych verejných financií.
Nahlásiť chybu v článku