Dvanásťdňová vojna. Tak podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa vojde do dejín konflikt medzi Izraelom a Iránom, do ktorého sa zapojili aj Spojené štáty americké útokom na tri iránske jadrové zariadenia. Teherán odpovedal vopred ohláseným vyslaním rakiet na americkú základňu v Katare. V noci z pondelka na utorok napokon Izrael a Irán uzatvorili prímerie, ktoré, napriek počiatočným zmätkom, aktuálne platí.
Kľúčovú úlohu mali podľa The New York Times zohrať predstavitelia Kataru, ktorí údajne presvedčili Teherán, aby ukončil boje. Obe strany neskôr súhlasili s prímerím, ešte v noci a počas utorňajšieho dňa však jedna aj druhá strana hlásila útoky.
„Ide stále o krehké prímerie, ktoré už bohužiaľ obe strany začali porušovať. Prekvapilo a nahnevalo to i samotného Donalda Trumpa, ktorý sa telefonicky spojil s izraelským premiérom Netanjahuom,“ povedal pre interez zahraničnopolitický analytik Pavol Demeš.
Stabilita prímeria a pokoja na Blízkom východe bude podľa neho závisieť aj od toho, či a do akej miery sa bude Irán snažiť napádať americké vojenské ciele v regióne.
Krehké prímerie
„PRÍMERIE JE TERAZ V PLATNOSTI. PROSÍM, NEPORUŠUJTE HO!“ napísal v utorok ráno na sociálnej sieti Truth Social Donald Trump.
Ešte v utorok ráno, keď Biely dom písal a hovoril o prímerí, pritom iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí uviedol, že Irán s Izraelom zatiaľ neuzavrel žiadnu dohodu o pokoji zbraní. Zároveň však dodal, že ak izraelské útoky skončia, Teherán nebude „mať v úmysle pokračovať v reakcii“.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu neskôr oznámil, že s návrhom na prímerie s Iránom Tel Aviv súhlasí. Netanjahu poďakoval Trumpovi za podporu v obrane jeho krajiny a za operácie zamerané proti iránskemu jadrovému programu.
Napriek tomu obe strany v priebehu dňa hlásili nové útoky. Prezident porušenie prímeria kritizoval, obzvlášť nespokojný bol s Izraelom. „V podstate tu máme dve krajiny, ktoré bojujú tak dlho a tvrdo, že nevedia, čo k**** robia. Rozumiete tomu?“ povedal novinárom.
Trump neskôr na sociálnej sieti odsúdil kroky Izraela. „Izrael. Nezhadzujte tie bomby. Ak to urobíte, bude to závažné porušenie (prímeria). Priveďte svojich pilotov domov, hneď,“ odkázal.
Situácia môže eskalovať
Iránsky prezident Pezeškiján vojnu s Izraelom, za ktorú podľa neho „draho zaplatil“, označil za skončenú. Teherán sa údajne nikdy nesnažil a ani sa nesnaží získať jadrové zbrane. Práve iránsky jadrový program bol zámienkou pre spustenie operácie Rising Lion.
Tel Avivu sa podľa zverejnených informácií podarilo v prvých hodinách bojov zasiahnuť jedno z iránskych jadrových zariadení v Natanze. Neskôr ich mali zasiahnuť aj Spojené štáty, a to konkrétne zariadenia vo Fordó, Natanze a Isfaháne.
I keď Trump vyhlásil, že USA tieto zariadnia „úplne zničili“, analytici si myslia, že škody len vývoj jadrového programu posunuli o niekoľko mesiacov dozadu, uvádza CNN.
Mohammad Eslámí, vedúci Iránskej organizácie pre atómovú energiu ešte v utorok vyhlásil, že Teherán plánuje pokračovať v jadrovom programe, a to napriek útokom na svoje najdôležitejšie nukleárne zariadenia, píše TASR. To by však mohlo spôsobiť ďalšiu eskaláciu s väčším zapojením USA.
„Spojené štáty sú dlhodobo najbližším spojencom Izraela a budú pri ňom stáť pri odvrátení vývoja jadrových zbraní a obrane voči konvenčným hrozbám,“ upozornil Demeš.
Uzatvorenie prielivu
Vyhlásenia oboch strán i aktivity, ktoré podnikli už počas prímeria, ukazujú, že situácia na Blízkom východe je naďalej napätá a obe krajiny sú pripravené reagovať v prípade porušenia prímeria.
Irán navyše krátko pred prímerím hrozil zablokovaním Hormuzského prielivu. Hormuz spája Perzský a Ománsky záliv. Ide o kľúčovú trasu na prepravu ropy, ktorou na svetové trhy prúdi asi pätina svetovej spotreby. Výraznú časť tejto oblasti kontroluje Irán.
Ak by napätie opätovne eskalovalo, odstrihnutie prielivu by znamenalo vážne dôsledky nielen pre svetovú ekonomiku, ale aj možnú vojnu so Spojenými štátmi. „Okrem bezpečnostných, politických a humanitárnych hľadísk je Blízky východ mimoriadne významný pre svetovú ekonomiku z dôvodu ťažby a prepravy ropy a plynu. Na prípadnú eskaláciu by sme mohli doplatiť aj zvýšením cien energetických surovín a migračnou vlnou, s ktorou má Európa neblahé skúsenosti,“ hovorí odborník.
Josef Kraus z katedry politológie na Masarykovej univerzite v Brne si však myslí, že uzatvorenie prielivu je ultimátna možnosť, ku ktorej Irán môže pristúpiť, ale nie je to na programe dňa, keďže je v jeho záujme, aby sa situácia upokojila. Vyhrážky považuje skôr za symbolické gesto smerom k Číne, ako jednému zo svojich partnerov, ktorý sa k vojne zatiaľ staval ľahostajne.
Irán podľa Krausa nepristúpi k uzatvoreniu Hormuzu, kým sa nebude cítiť ohrozený americkou inváziou. „Ak sa do toho vložia USA, uzatvorenie prielivu je určite možnosť, ktorú bude Irán zvažovať. Dosah by bol však vážny, znamenalo by to riziko ozbrojenej konfrontácie zo strany Spojených štátov. Američania by okamžite zakročili a v priebehu niekoľkých dní by bol prieliv násilne otvorený. To by mohlo vyvolať otras stability režimu, ale aj otvorenú vojnu s USA,“ vysvetlil.
Nahlásiť chybu v článku