O odopretí mimoriadnej služby sa začalo intenzívnejšie hovoriť tento mesiac po tom, ako sa internetom začala šíriť konšpirácia ohľadom toho, že na Slovensku sa pripravuje mobilizácia. Za správou podľa Polície SR stála stránka Bádateľ. Na odopretie mimoriadnej služby má však právo každý občan Slovenskej republiky. Nejde pritom o žiadnu novinku.
Právo každého občana
Odopretie vykonávania mimoriadnej vojenskej služby vyplýva z našej ústavy. Odkazuje sa na zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu a zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Na základe zákona o alternatívnej službe môžete odmietnuť mimoriadnu službu. Neznamená to, že by ste sa vyhli brannej povinnosti, znamená však to, že v prípade mimoriadneho vojenského stavu by ste nešli bojovať, ale vykonávali by ste alternatívnu službu k mimoriadnej vojenskej službe, teda napríklad poskytovali zdravotnú starostlivosť, sociálnu pomoc, civilnú ochranu obyvateľstva a ďalšie náležitosti podľa zákona.
Aby ste mohli odoprieť mimoriadnu vojenskú službu, musíte si vytlačiť tlačivo uverejnené na stránkach ministerstva obrany SR, vyplniť ho a uviesť jeden z dôvodov, prečo mimoriadnu službu odopierate. Tieto dôvody môžu byť rozpor so svedomím občana alebo s jeho náboženským presvedčením.
Na tomto tlačive je potrebné si dať osvedčiť podpis a následne ho do konca januára poslať na príslušný okresný úrad. Ak to nestihnete, najbližšiu šancu máte až nasledujúci rok v januári.
Je tiež dôležité poznamenať, že o odopretie mimoriadnej vojenskej služby sa dá požiadať len vtedy, ak štát nie je vo vojne, vo vojnovom stave či vo výnimočnom alebo núdzovom stave.
Len žiadnu paniku
Aj v teoretickom prípade, ak by k výkonu mimoriadnej služby naozaj prišlo, neznamená to, že by ste museli ísť automaticky bojovať. Pri odvode sa posudzuje zdravotný stav a spôsobilosť, čo môže znamenať, že k naplneniu mimoriadnej služby u konkrétnej osoby aj tak nemusí dôjsť.
Síce sa môže zdať, že odopretie výkonu mimoriadnej vojenskej služby je výhodné, ide skôr o formalitu a teoretickú situáciu. Aj keď za našimi hranicami prebieha vojna už takmer rok, nič nenasvedčuje tomu, že by sa invázia Ruska mala šíriť aj ďalej, a to najmä na štáty, ktoré sú členmi NATO a sú tak chránené koalíciou členských štátov. Prípadné napadnutie nejakej krajiny NATO na základe článku 5 znamená útok proti všetkým členským krajinám NATO.
Riziko, že by Slovensku hrozila vojna, je teda skutočne malé. Jediným agresorom v regióne je Rusko, ktoré má vlastné starosti s inváziou na Ukrajine. Tá sa totiž rozhodne nevyvíja tak, ako si vrcholní predstavitelia najväčšej krajiny Zeme predstavovali.
Nahlásiť chybu v článku