Ak by dnes niekto novorodenca či bábätko doniesol do tetovacieho salóna s tým, že mu chce dať niečo vytetovať, pokladali by sme ho za blázna. Je preto až nemysliteľné, že po 2. svetovej vojne sa v USA rozbehol program s cieľom tetovať malé deti. Nešlo však o náhodné obrazce, ale o vytetovanie krvnej skupiny. Malo to mať praktický význam.
Strach z nukleárnej vojny
Mnohé bábätká boli skutočne aj potetované, najmä v oblasti štátov Utah a Indiana. Ako uvádza portál IFL Science, dôvodom boli obavy z jadrovej vojny medzi USA a Sovietskym zväzom.
Myšlienku tiež podporila vojna v Kórei. Vojaci pri bojoch potrebovali veľké množstva krvi, ktoré boli posielané z USA na kórejský polostrov, avšak to znamenalo, že v USA jej bol nedostatok, uvádza štúdia publikovaná v Journal of the American Academy of Dermatology. Okrem toho vrcholila studená vojna a vedelo sa, že v prípade jadrovej vojny by bolo potrebné veľké množstvo krvi, pričom by však existujúce zásoby nemuseli byť vhodné kvôli zasiahnutiu radiáciou.
Chodiace krvné banky
Riešením tejto situácie bolo zavedenie tetovania pre deti. Na hrudník by sa im vytetovala ich krvná skupina, čo by malo výhodu v tom, že by mu bolo možné rýchlo podať správny typ krvi, alebo naopak, by dieťa mohlo byť „chodiacou krvnou bankou“. V prípade nutnosti by tak stačil iba pohľad a lekár by vedel, akú má dieťa krv.
S myšlienkou prišiel doktor Theodore Curphey zo Štátnej lekárskej spoločnosti v New Yorku. Najprv to bolo zamietnuté, no potom prišiel na scénu chicagský lekár Andrew C. Ivy. Ten tetovanie krvných skupín videl u členov Waffen-SS, keď pôsobil ako konzultant pri Norimberských procesoch.
Rozhodlo sa o umiestňovaní tetovania na hrudník, aj keď nacisti mali tetovania aj na ramenách. Tie však boli zamietnuté z praktického hľadiska, keďže končatiny môžu byť pri výbuchu či bombardovaní odtrhnuté.
V praxi nemá zmysel
Aj keď sa tetovanie krvnej skupiny napokon vo veľkom nepresadilo, najmä v Indiane bolo potetovaných niekoľko tisíc detí. V Utahu bol väčší problém kvôli náboženským dôvodom a mormónskej cirkvi, ktorá tetovania odmietala. Mimochodom, v samotnom Utahu bol aj uskutočnený rekord v takomto tetovaní, keď ho umiestnili na najmladšie dieťa – na svete bolo iba dve hodiny.
Hoci stále existujú ľudia, ktorí majú takto vytetovanú krvnú skupinu, samotná myšlienka sa neujala. Program bol totiž nákladný a tiež chybovosť zisťovania krvnej skupiny bola v tej dobe na úrovni 10 %, uvádza sa v štúdii. Vytetovanie nesprávnej krvnej skupiny by tak bolo nepraktické a mohlo by viesť až k smrti pacienta.
Následne sa začali vytvárať zoznamy darcov, ktoré boli praktickejšie, dostupnejšie a navyše, ľudia nemuseli byť trvale označení. Tetovanie krvnej skupiny tak stratilo svoj význam. Lekári tiež mohli používať univerzálnu krv, či krv pacienta jednoducho otestovať.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku