Najnovší výskum však ukazuje, že ľudia, ktorí prechádzajú depresívnou epizódou, naozaj vidia svet inak. Odborníci dúfajú, že nové zistenie im pomôže lepšie pochopiť zmeny, ktoré sa dejú v mozgu človeka trpiaceho depresiou či inými ochoreniami.
Depresia mení spôsob, akým vnímame svet
Ako informuje portál Science Alert, vedci v tomto prípade testovali tzv. cerebrálny kortex, teda časť mozgu, ktorá je zodpovedná za prijímanie a spracúvanie podnetov z piatich hlavných zmyslov. Prezentovali optickú ilúziu 111 pacientom, ktorí práve prechádzali depresívnou epizódou a 29 účastníkom, ktorí depresiu nemali, píše portál Journal of Psychiatry and Neuroscience.
V rámci optickej ilúzie odborníci vedľa seba usporiadali sivé tvary s rovnakou jasnosťou a kontrastom na rozličné pozadia. Aj keď sa však na obrázkoch líši len pozadie, náš mozog nás zvyčajne poblázni a presvedčí nás, že to, čo sa menilo, je centrálna časť optickej ilúzie, ktorá ostáva po celý čas rovnaká.
Vedcov najviac zaujal fakt, že ľudia prechádzajúci depresívnou epizódou vnímali optickú ilúziu inak ako ľudia, ktorí depresiou netrpia. Mozog ľudí trpiacich depresiou sa viac zameral na kontrast, kým mozog zdravého človeka sa viac sústredil na jasnosť jednotlivých častí. Vedcom však zatiaľ nie je celkom jasné, čo tieto rozdiely spôsobuje a bude potrebné vykonať v tejto oblasti ďalšie výskumy.
Vedci pracujú s niekoľkými teóriami
Vedci zatiaľ pracujú s niekoľkými teóriami. Je možné, že informácia sa mení na ceste od oka do mozgu. Ďalšia z možností je, že ju inak spracúva mozog. Do úvahy však prichádza aj kombinácia oboch faktorov. Optická ilúzia núti oči, ale aj mozog k tomu, aby prehodnotili, čo možné je a čo reálne nie je. Oči a mozog musia spracovať viacero faktorov a na základe získaných informácií vyvodiť záver.
Navyše, komplikáciou je aj fakt, že v rámci optickej ilúzie sa kontrast spája s rotáciou, kým jasnosť nie. Odborníci sa nazdávajú, že u ľudí, ktorí trpia depresívnou epizódou, dochádza k normálnemu retinálnemu spracovaniu informácie, mení sa však spôsob, ako dochádza k jej normalizácii v kortexe, teda kôre mozgu.
Môže za to medikácia alebo samotné ochorenie?
Podobný jav postrehli vedci aj pri ďalších ochoreniach, napríklad pri hraničnej poruche osobnosti, schizofrénii či pri bipolárnej poruche. Navyše, nie je to prvý prípad, kedy si vedci všimli, že vizuálne spracovanie informácií je iné u ľudí s depresívnou epizódou. Problém však predstavuje spôsob získania informácií. Vedci sa počas výskumov spoliehali na výpovede participantov, nie na výsledky získané z vyšetrení mozgu.
Ďalším faktorom môžu byť lieky. Vedci si myslia, že za zmenu spracovania vizuálnych informácií nemusí byť zodpovedné len ochorenie, môže za tým byť aj medikácia. Pre vedcov sú však napriek tomu tieto zistenia obrovským krokom vpred. Pomôžu im lepšie pochopiť zmeny v spracúvaní informácií, ku ktorým pri spomínaných ochoreniach môže dochádzať.
Nahlásiť chybu v článku