Zároveň je to však niečo, čo psychológov, ale aj iných odborníkov zaujíma už desaťročia. Prečo je človek zvedavý a chce vedieť o všetkom, čo sa okolo neho deje? Okrem toho, vedeli ste, že človek nedisponuje len jedným druhom zvedavosti, ale dvomi?
Ako vyhľadávate informácie vy?
Zvedavosť ovplyvňuje každý jeden aspekt nášho života, počnúc vzdelaním, až po naše vzťahy. Nie je to však konštrukt, s ktorým by bolo možné zavrieť sa do laboratória a skúmať ho pod mikroskopom. Napriek tomu sa vedci rozhodli, že zvedavosť preskúmajú o niečo lepšie. Vďaka tomu sa im podarilo zistiť, že existuje nie jeden, ale dva typy zvedavosti, píše portál Science Alert.
V rámci výskumu využili vedci na „meranie“ zvedavosti vyhľadávanie na Wikipédii a tzv. grafovú postupnosť. Úlohou 149 účastníkov výskumu bolo venovať 15 minút denne po dobu 21 dní prehliadaniu Wikipédie. Všetci účastníci si na Wikipédii pozreli celkovo 18 654 stránok.
Na základe toho sa vedcom podarilo účastníkov výskumu rozdeliť do dvoch kategórií. Jednu z nich tvorili ľudia, ktorí v krátkom čase preskúmali široký záber tém a informácií. Preskakovali z témy na tému. Druhá kategória bola tvorená tzv. „lovcami“, ktorí sa počas výskumu sústredili na menej tém a skúmali ich viac do hĺbky. Vyhľadávanie týchto ľudí tvorilo pomyselnú líniu tvorenú navzájom súvisiacimi stránkami.
Niektorí informácie dopĺňajú, iní hľadajú nové
V štúdii publikovanej v časopise Nature Human Behaviour vedci píšu, že takýmto spôsobom mali možnosť pozorovať, ako vyhľadávajú informácie introverti a extroverti. Vedci však postrehli, že účastníci sa nie vždy držali jedného typu správania a rozhodli sa zistiť, prečo je to tak. Preto rozdali účastníkom pred začatím výskumu dotazníky, ktorých úlohou bolo zistiť, do akej miery vyhľadávajú sociálne interakcie a ako zvládajú stres a záťažové situácie.
Dotazník ukázal, že „lovci“ majú potrebu vypĺňať medzery chýbajúcimi informáciami. Druhá skupina ľudí zas bola zameraná skôr na vyhľadávanie nových informácií, nie dopĺňanie tých chýbajúcich. Zmena v štýle vyhľadávania informácií môže znamenať, že jedinec túži po niečom novom.
Zvedaví ľudia sú spokojnejší
Na tomto výskume je zaujímavé najmä to, že k zvedavosti zaujal celkom iný postoj, ako predchádzajúce štúdie. Nemeria zvedavosť hodnotením toho, koľko otázok človek kladie, či do akej miery sa podieľa na klebetení. Zameriava sa na spôsob, akým sa zvedavosť prejavuje.
Výsledky výskumu môžu mať aj praktické využitie, a to napríklad v procese vyučovania. Ak študent vie, akým typom zvedavosti disponuje, môže zmeniť svoj postoj k zdrojom informácií a k učeniu sa.
Okrem toho, zvedavosť je úzko prepojená aj s celkovou spokojnosťou v živote. Ľudia, ktorí sú viac zvedaví, sú so svojím životom zvyčajne spokojnejší a sú menej úzkostní. Je však potrebné vykonať ďalšie výskumy, aby sa vedcom podarilo zistiť, ako by bolo možné nové zistenia využiť napríklad v triede plnej žiakov.
Nahlásiť chybu v článku