To, čo si dokážeme zapamätať a vybaviť, závisí napríklad od našej nálady, ale aj od toho, či sme počas života konzumovali návykové látky, napríklad alkohol. Vedeli ste však, že to, akú pamäť budeme mať v starobe, závisí aj od toho, aké emócie prežívame v dospelosti?
Pamäť ovplyvňuje množstvo faktorov
Pamäťovým schopnostiam a ich zmenám sa venuje množstvo štúdií. Vedcom sa napríklad podarilo zistiť, že ľudia, ktorí sú otvorení novým skúsenostiam, majú vo vyššom veku menej ťažkostí týkajúcich sa kognitívnych schopností, informuje časopis Psychology and Aging.
Ďalšie štúdie zas ukázali, že naše pamäťové schopnosti úzko súvisia s osobnostnými črtami, napríklad s neuroticizmom a extraverziou. Štúdia publikovaná v časopise Psychological Science zas informuje, že čím viac pozitívnych emócií pociťujeme v dospelosti, napríklad radosť, hrdosť či nadšenie, tým je naša pamäť lepšia v starobe.

Do dlhodobého výskumu sa zapojilo 991 účastníkov, pričom ich priemerný vek na začiatku štúdie predstavoval 55 rokov, píše portál Digest. Na začiatku štúdie vedci za pomoci škál hodnotili, do akej miery pociťujú účastníci pozitívne emócie. Vedci sa pýtali, ako často za posledný mesiac cítili entuziazmus, pokoj či spokojnosť. Na druhej strane, hodnotili sa aj negatívne emócie, depresívne symptómy. Vedcov zaujímali aj osobnostné črty účastníkov, ale aj ich pamäťové schopnosti.
Nezabúdajte na svoje kognitívne zdravie
V rámci hodnotenia pamäťových schopností si mali účastníci zapamätať zoznam 15 slov a následne si z nich vybaviť čo najviac. Približne po 15 minútach sa test opakoval opäť, tentoraz však bez toho, aby mali účastníci možnosť pozrieť si zoznam slov znova. O 9 rokov neskôr opakovali účastníci pamäťový test opäť.

Výsledky výskumu ukázali, že ľudia, ktorí počas prvého testovania pociťovali vyššiu mieru pozitívnych emócií, podali o 9 rokov neskôr v pamäťovom teste lepší výkon ako tí, ktorých emócie boli skôr negatívne. Najpomalší úpadok pamäťových schopností bol badateľný u tých, ktorí pociťovali najviac hrdosti, veselosti a entuziazmu.
Vedcom však zatiaľ nie je úplne jasné, čo spôsobuje, že šťastní ľudia si svoje kognitívne zdravie uchovávajú dlhšie. Jedna z teórií hovorí, že ľudia, ktorí majú pozitívnejší náhľad na život, sa skôr venujú aktivitám, ktoré prispievajú k zlepšeniu ich fyzického, ale aj kognitívneho zdravia. Okrem toho, viac sa zapájajú do vzťahov, ktoré sú prospešné pre obe strany. Pozitívna emócia teda sama o sebe nemusí hneď znamenať, že v starobe budete mať dobrú pamäť. Je to však dôležitý faktor, ktorý k tomu v značnej miere prispieva.
Trump v Iráne otvoril Pandorinu skrinku: Z Kuby chce mať možno ďalší prímorský rezort, hovorí expert Ondrášik
Zúfalí ľudia kričali, chorý pilot sa zamkol v kokpite. Lietadlo v rýchlosti 700 km/h namieril do Álp, zavraždil 149 ľudí
Kristína a Juraj žijú na Islande: Život je tu drahý, ale jeho kvalita je vysoká. Miestnym chýba spontánnosť
Najzábavnejšia loď sveta má na streche motokárovú dráhu. Plavba pritom vyjde len na pár stoviek, má to háčik
Z nového seriálu diváci šalejú, láme rekordy sledovanosti: Ľudia ho nevedia vynachváliť, aj keď končí tragédiou













Nahlásiť chybu v článku