Tesne pod vrcholom najvyššej hory siahala teplota až k -20°C, rýchlosť vetra dosahovala 9 km/h, tlak výšku 358 hPa. To všetko pri vlhkosti na úrovni 47%. Ešte pred mesiacom by sme pritom takéto presné údaje mať nemohli. Koncom mája sa však na Mount Everest vydala skupina vedcov, aby na najvyššiu horu Zeme nainštalovali najvyššie položenú meteorologickú stanicu sveta. Dobrodružnú expedíciu zmapoval Mark Fisher z National Geographic.
V jeho pravidelnom stĺpčeku vysvetlila skupina vedcov detaily toho, ako nainštalovali nové okno do našej planéty. „Veríme, že najlepší spôsob, ako robiť vedu na Evereste, nie je len v jednom spôsobe, ale v mnohých druhoch vedy,“ hovorí Paul Mayewski, klimaticky zameraný vedec z Univerzity v Maine, ktorý viedol túto expedíciu. Prístroje umiestnené v blízkosti vrcholu Everestu tu nie sú len na to, aby merali teplotu.

Budúcnosť ľudstva i letectva
Ich hlavným účelom je skúmať juhoázijské dýzové prúdenie. Tento fenomén je občas nesprávne prekladaný ako tryskové prúdenie. Ako uvádza portál Science Alert, ide o tenké a rýchle prúdy vetra, ktoré sa preháňajú naprieč povrchom Zeme. Vieme síce, že sa tvoria vďaka atmosférickému ohrievaniu, no stále nie sú celkom dobre pochopené. Využitie dýzového prúdenia je veľmi významné v letectve, keďže umožňuje uľahčenie letu a tak aj nižšiu spotrebu paliva.

Podľa vedcov je Mt. Everest je jednou z mála hôr tak vysokých, že by tu bolo možné umiestniť stanicu, ktorá bude schopná skúmať dýzové prúdenie. Okrem tejto misie sa však expedícia sústredila ja na vŕtanie ľadu, pričom skúmala takzvané ľadové jadro. Podobne ako letokruhy v kmeni stromu, tieto jadrá dokážu indikovať nielen to, aký je ľad starý, no aj to, akými molekulárnymi zemami si počas histórie prešiel.
Ľadové jadrá boli v minulosti skúmané aj na Antarktíde, Grónsku či v švajčiarskych Alpách. Informácie načerpané na týchto miestach dokázali vedcom povedať, aká úroveň ľadu tu bola v roku 1 300 alebo definovať klimatické dáta spred 800-tisíc rokov. Bez debaty teda môžeme hovoriť o významnej expedícii, ktorá nám o klíme, jej premenách, správaní a budúcnosti určite povie viac. Kvôli preľudnenému Everestu neboli vedci schopní dosiahnuť vrchol hory a tak bola stanica umiestnená 420 metrov od vrcholu.
nationalgeographic.com, sciencealert.com
Mamička varí lacné jedlá, aby šetrila peniaze: Podľa ľudí je to ako krmivo pre psa, jej manžel sa správa zvláštne
Navštívili sme nádhernú dolinu a strašidelný hrad úplne zadarmo: Nájdete tu aj jaskyňu a priam dokonalú jesennú prírodu
Boli sme v novom podniku, ktorý otvorili majitelia reštaurácie z Na nože. O tomto európskom klenote ste možno nikdy nepočuli
Jedol psie žrádlo, celý čas bol nahý: Táto reality šou prekonala rekordy, milióny ľudí sledovali mučenie
Herci, ktorí boli počas natáčania Harryho Pottera vymenení: Niekedy to bolo fiasko, inokedy tvorcovia nemali na výber
Terapia červeným svetlom nie je zázračná, tvrdí odborníčka: Vedeckých dôkazov je málo a chýbajú, nie je to všeliek
ANKETA: Nepáči sa mi to, malo by sa to odstrániť. Slovákov sme sa opýtali, čo si myslia o Separovom sprejovaní v Himalájach
Komikov sme sa spýtali, čo hovoria na novú maximálnu rýchlosť chodcov 6 km/h: Budeme ju merať dvoma pohlaviami
Káva za 3,60 eura nám udrela do nosa a nevoňala: Boli sme v novom podniku, ktorý otvorili majitelia reštaurácie z Na nože
Prirovnávajú ju ku Kate Middleton, takto ju mal Putin žiadať o ruku: Kto je Alina Kabajevová, údajná nová cárovná v Kremli?
    

            
                                                                
							
                    









                    
                    
                    
                    
                    
                    
                    
Nahlásiť chybu v článku