Jednou zo záhad, o ktorú sa už dlhšie roky zaujímajú aj vedci, je trhlina, ktorá sa už na Antarktíde niekoľkokrát v minulosti objavila. Tento rok sa objavila znova a vedci si myslia, že konečne môžu pochopiť, čo sa vlastne na tomto mieste deje.
O trhline, ktorá sa na Antarktíde pravidelne objavuje, sa prvýkrát hovorilo na začiatku sedemdesiatych rokov, keď satelity začali prvýkrát zhotovovať fotografie Zeme. Vedci vďaka nim zaznamenali tajomnú trhlinu, ktorá sa pravidelne objavuje a v letnom období mizne. Naopak, počas najchladnejších zím, kedy je ľad aj niekoľko metrov hrubý, sa trhlina objavuje. Naposledy sa tento úkaz objavil pred rokom a pol, kedy mal rozlohu 9500 kilometrov štvorcových a za dva mesiace sa rozrástol o 740%. Po desaťročia bola táto zvláštnosť záhadou, ktorú nevedeli vysvetliť ani tí najlepší vedci.
Mnoho vedcov aj bežných ľudí si dlho myslelo, že sú tieto trhliny zlé a nebezpečné pre našu planétu. Pravdou však môže byť presný opak. Takéto miesta môžu byť dverami medzi oceánom a oblohou, ktoré ponúkajú dôležité cesty pre voľne žijúce zvieratá, vrátane tuleňov a tučniakov, a poskytujú prostredie aj pre fytoplanktón, čiže rastlinný planktón. Tieto diery, ktoré sú známe aj pod názvom polynyas, takisto dokážu ovplyvniť atmosféru a sú potenciálnym ukazovateľom klimatických zmien.
Trvalo dekády, kedy vedci nevedeli zistiť, prečo sa tieto trhliny tvoria. Tentokrát si však myslia, že to konečne pochopili. Výskumníci z New York University Abu Dhabi (NYUAD) totižto zistili, že tieto medzery sú jazvami cyklónových búrok. Trhliny sú tak okom búrky, ktoré pôsobí na ľad doslova ako vŕtačka.
„Akonáhle je trhlina otvorená, funguje ako okno cez morský ľad a prenáša obrovské množstvo energie v zime medzi oceánom a atmosférou,“ hovorí Diana Francis, vedúca autorka nového výskumu NYUAD. „Vďaka svojej veľkej rozlohe sú polynyas schopné ovplyvniť klímu na regionálnej až globálnej úrovni, pretože menia oceánsky kolobeh.“
A práve to je dôvod, prečo sú vedci opatrní. Ak totižto majú tieto trhliny nejaký vplyv na klímu, môžu mať teda aj vplyv na súčasný stav globálneho otepľovania. Aj napriek tomu, že nevyvolávajú veľa klimatických zmien alebo nejakých iných spätných väzieb, veľké množstvo týchto otvorov by mohlo vyradiť naše klimatické modely. Ako hovorí Diana Francis: „Patrí sem vplyv na regionálnu atmosferickú cirkuláciu, globálny obeh, vlastnosti hlbokej antarktickej vody či obsah uhlíka v oceánoch.“
Aj napriek tomu, že trhliny majú svoju pozitívnu a svetlú stránku, ich väčší a častejší výskyt by mohol ovplyvniť veľké množstvo rôznych faktorov. Výskum ukazuje, že aktivita cyklónov na póloch Zeme sa len zintenzívni a extratropické cyklóny sa budú približovať k Antarktíde bližšie a bližšie.
„Prepojenie medzi cyklónmi a trhlinami sme demonštrovali aj v našej štúdií. Rozmýšľame nad tým, že udalosti s trhlinami sú najčastejšie v teplejšom podnebí, pretože tieto oblasti sú najčastejšie vystavené intenzívnym cyklónom,“ dodala Diana Francis.
sciencealert.com
Nahlásiť chybu v článku