Zmeny klimatických podmienok na našej planéte, sú neustále viditeľnejšie a citeľnejšie. Vo Švédsku sa roztopil najvyšší vrchol, pri Antarktíde vymiera najväčšia kolónia tučniakov a svet zažíva tretí raz po sebe najteplejší rok v histórii. Napriek tomu svet verí, že tento stav možno stále zvrátiť. Niektorí vedci však varujú. Zem sa môže premeniť na skleník, nech urobíme čokoľvek.
Topiace sa ľadovce, otepľovanie morí a oceánov, meniace sa morské prúdy a znižovanie biodiverzity našej planéty. Domino-efekt týchto javov môže pre Zem, znamenať začiatok konca. Skupina špičkových odborníkov v oblasti klimatických zmien varuje, že Zem sa môže premeniť na „skleník“. Snaha znižovať množstvo emisií v ovzduší bude potom márna, zbytočná a nemožné. A možno, že je to zbytočné už teraz.
Vedecká štúdia uverejnená vo vedeckom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences zohľadňuje súčinnosť 10 klimatických procesov a ich dôsledkov, vrátane uvoľňovania metánu uväzneného v sibírskom permafroste či roztápania grónskych ľadovcov a ich vplyv na teplotu severného Atlantiku. Vízia vedcov po tzv. domino-efekte pre našu planétu pritom nie je vôbec pozitívna, práve naopak.
V roku 2015 bola vo francúzskom hlavnom meste podpísaná tzv. Parížska dohoda, ktorá signatárske štáty zaväzuje, udržať nárast priemernej globálnej teploty pod 2°C oproti hodnotám pred priemyselnou revolúciou. Pred tromi rokmi si svet myslel, že Parížska dohoda je znakom istoty, nádeje a záchrany planéty. Najnovšia štúdia svetových odborníkov na zmeny klímy varuje, že to stačiť nemusí.
Ich výskum totiž ukazuje, že do konca storočia, budú s najväčšou pravdepodobnosťou najviac ohrozené pobrežné oblasti zatopené a koralové útesy budú minulosťou. „Dúfam, že sa mýlime, no ako vedci musíme zistiť, či je to reálne. Aktuálne je to jedna z najexistenčnejších otázok vo vede„, hovorí Johan Rockström, jeden z najväčších odborníkov na zmeny klímy a spoluautor štúdie.
Vedecká štúdia okrem iného zisťuje i to, či je vôbec možné otepľovanie planéty zastaviť na spomínaných (nádejných) 2°C, alebo bude priemerná globálna teplota rásť do extrémnejších hodnôt. Katherine Richardsonová, ďalšia zo spoluautoriek štúdie poznamenáva, že naša planéta sa nikdy nenachádzala v dlhodobom stave, kedy by bola globálna priemerná teplota o 2°C vyššia, ako v období pred priemyselnou revolúciou. Dodáva, že existuje vysoké riziko, že klimatický systém bude v otepľovaní pokračovať (vďaka domino-efektu) i po absolútnom zastavení vypúšťania emisií.
V prírode všetko so všetkým súvisí. Jeden jav spúšťa iný a ich dôsledky zas naštartujú ďalšie. Najnovšia vedecká štúdia poukazuje na domino-efekt, ktorý ďalej otepľuje našu planétu. Zvýšené množstvo zrážok vo vybraných regiónoch spôsobuje, že miestne pôdy ťažšie pohlcujú skleníkové plyny. K zníženiu schopnosti pohlcovať skleníkové plyny prispieva odlesňovanie, topenie permafrostu, zmenšovanie zaľadnenia v polárnych oblastiach a množstvo ďalších javov.
Aktuálne globálne priemerné teploty dosahujú niečo málo cez 1 °C, oproti priemerom z obdobia pred priemyselnou revolúciou. Globálna teplota našej planéty sa pritom za jedno desaťročie zvyšuje o 0,17 °C. Udržanie globálnej priemernej teploty na úrovni 1,5 °C – 2 °C do konca storočia, teda vyzerá ako absurdná úloha. Napriek mnohým krokom ktoré vedú k znižovaniu skleníkových plynov v atmosfére, však práve vďaka domino-efektu, môžu všetky snahy vyjsť nazmar.
Jasným dôkazom domino-efektu v spojení s klimatickými zmenami, sú podľa Rockströma aktuálne extrémne teploty v Európe. Podľa jeho slov, takéto hodnoty nie sú to, čo vedci očakávali pri globálnej priemernej teplote o 1 °C vyššej, oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou. Extrémne horúce leto je podľa štúdie jedným z dôkazov ich teórie.
Vedecká štúdia si však našla aj svojich odporcov, ktorí stále stoja za Parížskou dohodou a hranicou, ktorá bola pred rokmi vedcami stanovená za nádejnú a bezpečnú. Rockström tvrdí, že sa môžeme pokúšať túto hranicu do konca storočia splniť, no možno ostaneme nemilo prekvapení, keď sa s procesmi na našej planéte aj tak nič nestane a globálna priemerná teplota bude kvôli domino-efektu, i tak naďalej rásť. Ich vedecká štúdia síce netvrdí, že sa tak skutočne stane, no poukazuje na pomerne vysokú pravdepodobnosť tohto scenára. Dodáva, že ani globálnemu otepľovaniu pred desaťročiami nikto neveril a dnes je pre našu planétu a celé ľudstvo existenčným problémom.
TheGuardian
Žije v prenajatom byte, nemá auto a po meste chodí s batohom: Kto je Zohran Mamdani, prvý moslimský starosta New Yorku?
Najnebezpečnejšia žena: Bola posadnutá sexom a vraždila mužov pre zábavu. Dostala tvrdý trest, stále je hrozbou
Budú vianočné trhy v Bratislave drahšie? Stánkarov zaťaží vyššia 23 % DPH, na ľudí tento rok čakajú aj výhodné ponuky
Mamička varí lacné jedlá, aby šetrila peniaze: Podľa ľudí je to ako krmivo pre psa, jej manžel sa správa zvláštne
Navštívili sme nádhernú dolinu a strašidelný hrad úplne zadarmo: Nájdete tu aj jaskyňu a priam dokonalú jesennú prírodu
Boli sme v novom podniku, ktorý otvorili majitelia reštaurácie z Na nože. O tomto európskom klenote ste možno nikdy nepočuli
Jedol psie žrádlo, celý čas bol nahý: Táto reality šou prekonala rekordy, milióny ľudí sledovali mučenie
Herci, ktorí boli počas natáčania Harryho Pottera vymenení: Niekedy to bolo fiasko, inokedy tvorcovia nemali na výber
Terapia červeným svetlom nie je zázračná, tvrdí odborníčka: Vedeckých dôkazov je málo a chýbajú, nie je to všeliek
ANKETA: Nepáči sa mi to, malo by sa to odstrániť. Slovákov sme sa opýtali, čo si myslia o Separovom sprejovaní v Himalájach















Nahlásiť chybu v článku