Táto hora bola pre miestnych známa celú večnosť. Ani oni však netušili o dažďovom pralese, ktorý sa ukrýval na vrchole tohto skalnatého útvaru. Všimol si ho až profesor Julian Bayliss a to len pred šiestimi rokmi cez satelitné snímky. So svojim objavom sa však popýšil len pred rokom na Festivale prírody v Oxforde. Pred časom sa konala expedícia na vrchol tejto 700 metrov vysokej, fascinujúcej hory. Podľa miestnych boli účastníci tejto expedície prví ľudia, ktorí kedy na horu vystúpili.
správy od nás budete mať ako prví.
Odkedy profesor Bayliss oboznámil verejnosť s existenciou tohto tajomného miesta, Mount Lico si vyslúžila celosvetovú pozornosť. Úlohou expedície bolo zabezpečiť dôkazy, ktoré by mohli pomôcť k ochrane dažďových pralesov Mozambiku. V súčasnosti tu nie je jediná hora, ktorá by bola chránená. Či už v rámci krajiny, alebo medzinárodne. Pokiaľ by sa na tomto mieste našli nové druhy zvierat, bol by to jeden zo spôsobov, ktorým by sa dalo bojovať o zabezpečenie tejto oblasti.
Každú sekundu na svete zmizne kus dažďového pralesa o rozlohe jedného futbalového ihriska. V dôsledku toho na svete neustále umiera množstvo vzácnych živočíchov. Výrub stromov z hôr tiež vyúsťuje k zosuvu pôdy, záplavám a úbytku vody v obdobiach sucha. Preto je veľmi podstatné, aby takéto oblasti boli chránené. Účastníci expedície nechceli narušiť ani najmenší kúsok miestneho ekosystému. Bez pomoci horolezcov by sa na vrchol hory ani nedostali, všetko sa ale počas svojej cesty pokúsili zachovať.
A aj malé množstvo škôd, ktoré napáchali, bude už za chvíľku opäť zarastené a prales bude aj naďalej chrániť 700 metrov vysoká hora. Dopad, ktorý má človek na dažďové pralesy, však siaha až za jeho prítomnosť. V skutočnosti je najväčším činiteľom v devastácii prostredia globálne otepľovanie. Vďaka tomu, že sem však človek nemal prístup, toto miesto nás môže veľa naučiť o dopade konania človeka na prírodu, ako takú. Tím vedcov na tomto mieste vykopal dieru, aby sa dostal k tým najstarším pozostatkom pôdy, ktoré nie sú ovplyvnené súčasnou klímou.
Vďaka odľahlým dažďovým pralesom ako je tento, môžeme lepšie pochopiť, ako príroda odpovedá na deštruktívne konanie ľudí. Dieru, ktorú vedci vykopali, následne zasypali, aby tu po sebe zanechali čo najmenej stôp. Šokujúce zistenie však prišlo o čosi neskôr. Keď sa dostali k neďalekému potôčiku smerujúcemu k vodopádu, objavili tu staroveké nádoby, ktoré tu pravdepodobne zanechala niekdajšia civilizácia. To značí, že vedci, ktorí sa zúčastnili expedície, nakoniec neboli prvými ľuďmi, ktorí do tohto tajomného pralesa vkročili.
Vedci sa domnievajú, že miestni využívali tento potôčik počas obdobia sucha, kedy nemali prístup k vode. Archeológovia a vedci zaoberajúci sa klímou v súčasnosti prešetrujú artefakty, ktoré na mieste zaistili. Všetko však nasvedčuje tomu, že tento prales skrýva omnoho väčšie a vzrušujúcejšie tajomstvá, ako sme si na počiatku mysleli.
sciencealert.com
Nahlásiť chybu v článku