Do KĽDR chcel zamieriť aj známy cestovateľ Drew Binsky, ktorý o svojich výpravách pravidelne zverejňuje obsah na sociálnych sieťach. Narazil však na zásadný problém. Je Američan, čo znamená, že do krajiny stále nesmie vstúpiť. Jeho riešenie pripomína taktiky zo studenej vojny: namiesto seba vyslal do Severnej Kórey priateľku z Lotyšska a požiadal ju, aby celú cestu detailne zdokumentovala.
A tak sa začala výprava Európanky, ktorá nakrátko nazrela do reality najizolovanejšej veľmoci na našej planéte.
Takto môžete vyjsť von bez sprievodcu
Binsky už v minulosti KĽDR navštívil a potvrdzuje, že veci sa odvtedy veľmi nezmenili. Turista je neustále pod dozorom oficiálneho sprievodcu a stále platí aj zákaz voľného pohybu: nemôžete opustiť hotel ani sa venovať ničomu, čo nie je vopred schválené Kórejskou stranou práce.
Program návštevy je pevne nalinkovaný. Dvojica však prišla na spôsob, ako sa aspoň na chvíľu ocitnúť mimo priameho drobnohľadu: účasť na Pchjongjangskom maratóne. „Ak sa naň prihlásite, môžete si ísť ráno zabehať pred hotel bez sprievodcu,“ vysvetlil Binsky. Jeho priateľka prezradila, že počas ranného behu bola skutočne sama – hoci ju dôrazne upozornili, že ak vynechá raňajky, budú ju okamžite hľadať.
Návšteva KĽDR sa nesie v znamení pevnej disciplíny: turistov vozia k vopred určeným pamätníkom, vrátane sôch bývalých vodcov Kim Ir-sena a Kim Čong-ila, pred ktorými sa musíte pokloniť a položiť kvety. Navštívili aj niekoľko obchodov so suvenírmi, v ktorých dominovali propagandistické plagáty.
Najzvláštnejší moment prišiel po 21:00: „Neformálne sme sa prechádzali po ulici a zrazu začala veľmi nahlas hrať kórejská hudba. Neviem, či to bola náhoda alebo zámer. Možno ju pustili len preto, aby na nás urobili dojem. Odpoveď sa asi nikdy nedozvieme,“ opísala cestovateľka.
Po takejto skúsenosti sa dá povedať jediné: aj keď mnohých fascinuje predstava navštíviť Severnú Kóreu a nazrieť za oponu jej záhadnosti, po podobnej návšteve by sme zrejme odchádzali ešte zmätenejší než na začiatku.
Nahlásiť chybu v článku