Ilustračná foto: Pieter Bruegel the Elder [Public domain], via Wikimedia Commons

Pandémia, ktorá sa navždy zapísala do dejín ako Čierna smrť, si vyžiadala obrovské množstvo životov.

V 14. storočí sa pľúcny mor dostal aj do Európy a decimoval aj ázijské krajiny. Celkovo na následky moru zomrelo až 75 miliónov ľudí a s prestávkami sa ochorenie neustále vracalo až do 18. storočia. Je preto samozrejmosťou, že vedci chcú o čiernej smrti vedieť čo najviac. Zdá sa, že sa im konečne podarilo odhaliť, odkiaľ sa k nám mor dostal.

Ochorenie, ktoré vzalo milióny životov

Pľúcny mor je podľa CDC ochorenie, ktoré sa šíri z človeka na človeka za pomoci vzduchu alebo po uhryznutí potkanom či blchou. Medzi hlavné príznaky moru patrí horúčka, zimnica, bolesti hlavy, bolestivé lymfatické uzliny a napokon tzv. akrálna nekróza, teda podkožné krvácanie a odumieranie končekov prstov či ušných lalokov.

Portál IFLScience uvádza, že medzinárodný tím vedcov sa rozhodol preskúmať pozostatky ľudí, ktorí zomreli práve na následky pľúcneho moru. Pracovalo sa na 12 európskych archeologických náleziskách a vďaka analýze DNA sa podarilo zistiť, že mor sa k nám pravdepodobne dostal z Ruska.

S. Tzortzis [Public domain], via Wikimedia Commons

Odkiaľ sa dostal do Európy?

Portál History uvádza, že baktéria spôsobujúca mor, Yersinia pestis, sa na kontinent dostala za pomoci lodí, ktoré plávali po Čiernom mori a napokon zakotvili v Taliansku. Väčšina mužov cestu neprežila a tí, čo prežili, mali telá posiate krvácajúcimi a hnisavými ranami. Do 5 rokov od zakotvenia lodí zomrela takmer tretina populácie, ochoreniu tu totiž podľahlo 20 miliónov ľudí.

Aby bolo možné určiť, odkiaľ baktéria pochádza a ako sa menila a vyvíjala, vedci zrekonštruovali jej genóm, a to vďaka vzorkám získaným z 34 pozostatkov z pohrebísk v Anglicku, Nemecku, Francúzsku a Švajčiarsku.

Vzorky boli odobrané aj z niekoľkých miest v Rusku a ukázalo sa, že práve tu vznikol predchodca Yersinie pestis, ktorá sa storočia šírila svetom a vzala milióny životov. Autorka štúdie, Maria Spyrou, preto vo svojej správe uvádza, že ochorenie sa k nám dostalo jedinou cestou, a to z východu.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

This map shows the World distribution of plague (1998)

Príspevok, ktorý zdieľa yersinia pestis (@_yersinia.pestis__),

Ako sme na tom dnes?

Štúdia navyše uvádza, že spočiatku nebolo možné badať genómovú diverzitu u Y. pestis. Neskôr sa však situácia zmenila, čo naznačuje, že baktéria sa vyvíjala. Keď totiž prišla druhá vlna pandémie, v Európe sa šírila v niekoľkých vetvách a okrem toho, nepodarilo sa nájsť moderného „potomka“ tejto baktérie, čo znamená, že pravdepodobne vyhynul a zachovala sa len vyvinutejšia verzia.

Našťastie, dnes už je možné ochorenie liečiť antibiotikami a pandémii tak predísť. Žiaľ, pred 700 rokmi naši predkovia takúto možnosť nemali. Nevedeli ani to, ako sa ochorenie šíri, odkiaľ prišlo a ako ho zastaviť. Y. pestis ešte nie je celkom minulosťou a ešte aj dnes sa stane, že sa na niektorých miestach vyskytne. Niekoľko prípadov bolo zaznamenaných napríklad na Madagaskare či v Číne.

IFLScience
Uložiť článok

Najnovšie články