Vedci analyzovali údaje zo zdravotného prieskumu v americkom štáte Indiana, do ktorého sa zapojilo viac než 2 000 účastníkov. Respondenti mali zhodnotiť svoje vzťahy za posledných šesť mesiacov, opísať svoj zdravotný stav a uviesť, ako často sa stretávajú s ľuďmi, ktorí im spôsobujú problémy alebo stres.
Súčasťou výskumu boli aj biologické vzorky. Vedci účastníkom odobrali sliny, aby mohli skúmať takzvané epigenetické markery – biologické stopy v DNA, ktoré pomáhajú odhadnúť tempo starnutia organizmu a riziko niektorých ochorení. Výsledky naznačili, že negatívny vplyv na bunkové zdravie bol ešte výraznejší v prípade, keď problematický človek patril do najbližšej rodiny, napríklad išlo o rodiča alebo dieťa.
Ženy podľa výskumu častejšie pociťujú napätie vo vzťahoch
Nepríjemné alebo konfliktné vzťahy pritom nie sú zriedkavé. Približne 30 percent ľudí uviedlo, že vo svojom blízkom okolí má aspoň jednu osobu, ktorá im pravidelne spôsobuje stres alebo komplikácie. Výskum okrem toho ukázal, že ženy častejšie uvádzali väčší počet takýchto ľudí vo svojom živote.
Sociologička Brea Perry z Indiana University vysvetľuje, že to môže súvisieť s tým, ako ženy prežívajú medziľudské vzťahy. „Ženy bývajú vo vzťahoch často ovplyvnené disproporčne – pozitívne aj negatívne, tým, čo sa deje medzi ľuďmi a vo vzťahoch,“ vysvetlila Perry.
„Preto nás neprekvapilo, že ženy môžu mať vo svojom živote viac ľudí, ktorí spôsobujú problémy. Čiastočne aj preto, že sú pravdepodobne citlivejšie na problémy iných ľudí, viac ich vnímajú a berú na seba ako stres,“ dodala.
Aj malé zmeny sa môžu časom prejaviť
Vedci poukazujú na to, že aj zdanlivo malé zmeny v rýchlosti biologického starnutia môžu mať po rokoch citeľný vplyv na zdravie. Výskum ukázal aj to, že ľudia s horším zdravotným stavom alebo tí, ktorí mali náročné detstvo, častejšie uvádzali, že sa v ich živote nachádza viac takýchto problémových ľudí.
Odborníci odporúčajú nastaviť si hranice
Výsledky však neznamenajú, že riešením je úplne sa izolovať od ostatných ľudí. Naopak, kvalitné a podporujúce vzťahy sú jedným z najdôležitejších faktorov dlhého a zdravého života. Silné sociálne väzby môžu podľa výskumov znižovať riziko zhoršenia pamäti a prispievať k dlhšej životnosti.
Samota totiž môže mať tiež vážne zdravotné následky. Podľa nedávnej správy Svetovej zdravotníckej organizácie sa približne 871 000 úmrtí ročne spája s osamelosťou. Ak sa však kontaktu s problematickými ľuďmi nedá úplne vyhnúť, napríklad ide o rodinných príslušníkov, kolegov, spolubývajúcich či susedov – odborníci odporúčajú aspoň jasne nastaviť hranice. „Hneď ako si uvedomíte, že niekto vo vašom živote má takéto negatívne biologické dôsledky, nastavte si hranice v tom, koľko energie a úsilia do toho vzťahu vkladáte,“ poradila Perry.
Nahlásiť chybu v článku