Zabudnúť na tie nepríjemné a kedykoľvek si živo vyvolať tie, ktoré nám na tvári vyvolávajú úsmev. Ako napríklad vo filme Večný svit nepoškvrnenej mysle, kde si Clementine nechala vymazať spomienky, aby zabudla na nešťastnú lásku. Vedci si však myslia, že okrem spomienok budú schopní čoskoro upravovať aj pocity, ktoré aktuálne prežívame.
Predstavte si, že by sa v mozgu dalo použiť „ctrl+c“ a „ctrl+v“ podobným spôsobom ako v texte, keď píšete nejakú prácu. Vedci si myslia, že to je možné a to za pomoci svetelných lúčov. Takýmto spôsobom by malo byť čoskoro možné upravovať spomienky, vložiť do mysle človeka falošný obraz, ale aj zbaviť jedinca bolesti. Podstatou metódy je využívanie holografickej projekcie, ktorá dokáže potlačiť alebo zosilniť aktivitu neurónov. Vedci tak budú môcť ovplyvniť tisícky neurónov súčasne tak, aby napodobnili skutočnú mozgovú aktivitu. Teórie tvrdia, že v budúcnosti bude možné mozgovú aktivitu monitorovať neustále a na základe okolností sa rozhodnúť, aktivitu ktorej časti mozgu potlačiť, a ktorú časť aktivovať.
Využitie tejto metódy má obrovský potenciál. Predstavte si napríklad, že sa niekto narodil slepý alebo oslepol v priebehu života. Za pomoci holografickej projekcie by bolo možné prenášať obrazy zo šošoviek priamo do mozgu jedinca a vytvoriť tak akúsi náhradu zraku. Alebo by bolo možné vytvoriť končatinu pre ľudí, ktorí u ňu prišli, s citom ako v skutočnej končatine.
Molekulárny biológ, Alan Mardinly sa vyjadril, že je to ako učenie sa jazyka. Ak dokážete v danom jazyku písať a čítať, dokážete v ňom aj hovoriť. Základom teda je naučiť sa dešifrovať „jazyk“ mozgu a jeho signály. Ak túto úlohu vedci úspešne zvládnu, v budúcnosti možno bude možné vytvárať mozgové implantáty, ktoré budú plniť práve túto úlohu a ľuďom výrazne uľahčia život.
Zatiaľ je však výskum v tejto oblasti ešte v plienkach a bude potrebných ešte niekoľko rokov, kým sa holografická projekcia začne skutočne využívať. Momentálne sa metóda testuje na laboratórnych myšiach a výsledky sú viac než sľubné. Testovanie prebieha na výseku mozgu, ktorý obsahuje približne 2 až 3 000 neurónov. Do nich sa implementuje bielkovina, ktorá dokáže neurón aktivovať pod vplyvom svetelného lúča. Myši majú v lebke otvor, cez ktorý je možné vyslať až 300 svetelných impulzov za sekundu a aktivovať tak 50 neurónov súčasne.
Zasiahnuť však konkrétne neuróny nie je také ľahké, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Oblasť mozgu, ktorú je potrebné na zmenu ovplyvniť, je nesmierne malá a vybavenie musí prejsť ešte mnohými úpravami tak, aby bola metóda čo najefektívnejšia.
Čo si myslíte o tejto metóde vy? Ak by ste mali možnosť, nechali by ste si zmeniť spomienky?
sciencealert
Nahlásiť chybu v článku