Už keď nastupovali, boli v podstate mŕtvi. Osudný let raketoplánu Challenger trval iba 73 sekúnd

Mala to byť desiata misia raketoplánu, ktorý pôvodne nemal ani vzniknúť. Aj keď sa číslo 10 môže javiť ako šťastné, v prípade raketoplánu Challenger znamenalo tragédiu. Jeho posledná misia od štartu trvala iba 73 sekúnd a vyžiadala si životy všetkých astronautov na palube. Toto sa udialo presne pred 40 rokmi. 

Testovací stroj

Raketoplán Challenger bol pôvodne konštruovaný ako stroj určený k deštrukčným skúškam. Pri jeho výstavbe však boli vykonávané iné skúšky, ktoré overili aj to, na čo bol Challenger pôvodne plánovaný. Existovali tak dve možnosti: umiestniť Challenger do skladu a v prípade potreby z neho odmontovať niektoré časti, alebo ho prestavať. NASA sa rozhodla pre druhú voľbu, píše portál Britannica.

Deväť úspešných misií

Z pohľadu vykonaných misií to bola dobrá voľba. Uvažovalo sa, že sa prestavia raketoplán Enterprise, ale následné prepočty nákladov ukázali, že prestavanie Challengera bude lacnejšie.

Ako informuje portál NPR, Challenger, pomenovaný po korvete HMS Challenger, ktorá sa zúčastnila najdlhšej oceánografickej misie, sa začal stavať, respektíve prestavovať v roku 1972 a dostavaný bol o šesť rokov neskôr. Nasledovali takmer rok trvajúce skúšky, ktoré zahŕňali simulujúce misie, dokonca s dodatočným preťažením, aby sa overila konštrukcia. Challenger skúškami prešiel a bol pripravený na službu.

Tá začala v apríli roku 1983, keď sa Challenger úspešne vzniesol do vesmíru. V tomto roku Challenger vykonal ešte ďalšie dva lety, a to v júni a auguste. Rovnako aj v roku 1984 a v roku 1985 absolvoval raketoplán po tri misie každý rok.

Pri týchto misiách sa udialo viacero rekordov, ktoré sa už navždy zapíšu do dejín astronautiky. Na palube Challengera letela do vesmíru prvá Američanka, tiež aj prvý Afroameričan, udial sa prvý nočný štart, ako aj nočné pristátie. Challengerom sa do vesmíru dostal tiež prvý Holanďan i Kanaďan.

Problémy so štartom

Desiata misia mala byť zároveň jeho poslednou. Ňou vlastne aj bola, aj keď nikto si to tak neprial. Misia pútala pozornosť médií, keďže jednou zo sedemčlennej posádky bola aj učiteľka (a astronautka) Christa McAuliffeová, ktorá mala uskutočňovať naživo vysielané prednášky priamo z obežnej dráhy v rámci projektu Učiteľ vo vesmíre.

Pôvodne mala misia odštartovať 22. januára 1986. V dôsledku rôznych problémov sa ale presunula na 26. január. Následný technický problém (zaseknutá kľučka prístupových dverí) oddialila štart až na 28. január.