Na otázku, či sa Slovensko uberá rovnakou cestou ako Maďarsko, nie je možné odpovedať definitívne, existuje však veľa príznakov, že to tak je. Na dnešnej tlačovej konferencii to vyhlásila belgická podpredsedníčka Európskeho parlamentu Sophie Wilmés, ktorá je súčasťou delegácie Výboru Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, ktorá navštívila Slovensko.
Znepokojujúca situácia
Situáciu pritom europoslankyňa, ktorá v minulosti pôsobila aj ako premiérka Belgicka, označila za znepokojujúcu. Z tohto dôvodu členovia delegácie podľa nej zvažujú, že sa obrátia na Európsku komisiu, ktorej chcú tlmočiť svoje obavy. Zároveň podľa nej zvážia, či sa na Slovensko v blízkej budúcnosti nevrátia, aby zhodnotili účinok reforiem, ktoré jej avizovali slovenské štátne inštitúcie.
Wilmés poukázala napríklad na rétoriku vládnych predstaviteľov smerom k súdnictvu, médiám alebo mimovládnym organizáciám. „Ten jazyk, ktorý sa používa, je nielen veľmi hrubý, ale sú tam slová, ktoré nie sú prijateľné ani v politickej aréne,“ skonštatovala.
Spomenula pritom napríklad menovanie konkrétnych sudcov pri spomínaní súdnych rozhodnutí. „A to je neprijateľné,“ vyhlásila Wilmés. Ako ďalej povedala, napádané sú aj médiá, čo môže viesť k ohrozeniu novinárov. „To môže mať aj obmedzujúci dosah na médiá, ktoré sa neodvážia pokračovať vo svojej investigatívne alebo vo svojej kritike,“ zdôraznila europoslankyňa.
V oblasti justície Wilmés pripomenula zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, čo podľa nej vyvoláva obavy. Takisto spomenula transformáciu Národnej kriminálnej agentúry na Úrad boja proti organizovanej kriminalite.
„V podstate tiež došlo k zúženiu expertízy, tak ako to bolo v prípade zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry,“ skonštatovala europoslankyňa. Spomenula tiež skrátenie premlčacích lehôt v korupčných prípadoch. „Samozrejme, sú tu veľké obavy, pretože to mohlo viesť k upusteniu vyšetrovania niektorých prípadov,“ uviedla Wilmés.
Viacero problémov
Europoslankyňa tiež pripomenula paragraf 363 Trestného poriadku. „Ten dáva príliš veľkú právomoc generálnej prokuratúre a nie sú tam žiadne zábezpeky,“ povedala s tým, že dôsledkom využívanie paragrafu 363 je spomalenie celého trestného procesu.
Opakom je podľa Wilmés využívane skráteného legislatívneho konania pri prijímaní zákonov. „Musíte dať parlamentu dostatok času, aby si preštudoval dokumenty, aby videl, aké dôsledky budú mať prijaté pravidlá,“ zdôraznila.
Wilmés pripomenula aj legislatívu ohľadom mimovládnych organizácií, ktoré sú po novom napríklad povinné zverejňovať mená ľudí, ktorí im prispievajú. „Máme obavy, že to vyvoláva veľké administratívne bremeno hlavne pre malé organizácie. A navyše je tu ešte aj otázka práva na súkromie,“ zdôraznila europoslankyňa s tým, že toto môže mať vplyv na financovanie mimovládok. „Darcovia budú menej ochotní darovať,“ skonštatovala.
Europoslankyňa tiež pripomenula plánované zmeny v ústave. Ich súčasťou je totiž konštatovanie nadradenosti slovenského práva nad európskym. „Máme otázky, ktoré sa týkajú kompatibility tejto novely,“ doplnila s tým, že podľa európskych zmlúv by malo mať európske právo prednosť.
Nahlásiť chybu v článku