Podobne ako prakticky každé hlavné mesto v Európe, aj Bratislavu definuje zaujímavý historický vývoj. Sila prírody, vplyv politických udalostí, ale aj migrácia obyvateľstva – toto všetko prispelo k formovaniu jednotlivých oblastí slovenskej metropoly a to aj vrátane tajomných zákutí, o ktorých nemajú veľa informácií ani samotní domáci.

Kým pre staršie generácie, historikov a pamätníkov zrejme nebude severovýchodná časť najväčšieho slovenského sídliska až takou neznámou, mladšie generácie Bratislavčanov o tejto oblasti veľa informácií nemajú. Elýzium, Elýsium či zovšeobecnením územia aj Lido sa do médií v poslednej dobe dostáva predovšetkým v súvislosti s masívnym projektom od developera JTRE, ktorý sa má realizovať na pravom brehu Dunaja.

Časť oblasti lokalizovaná pri Dunaji, približne na území medzi Starým mostom a dnešným Mostom Apollo, bola počas socializmu známa najmä vďaka legendárnemu kúpalisku, ktoré zaniklo niekedy v 80. rokoch minulého storočia. So samotným Elýziom sa však viaže tajomnejšia, no zaujímavá kapitola bratislavskej histórie. Kým v súčasnosti sa hovorí o tom, že tu vznikne azda najmodernejšia časť Bratislavy, dlhé roky bolo Elýzium domovom tých najmenej majetných obyvateľov.

Využili ju aj nacisti

Historický vývoj nenápadného kúska Bratislavy predstavuje pre mnohých domácich obyvateľov stále veľkú neznámu, no udialo sa tu toho viac než dosť. Ako v jednom zo svojich príspevkov uvádza vlastivedný sprievodca Ivor Švihran, suchý prístup na vtedy pusté územie bol možný prvý raz až od prehradenia južného ramena Dunaja, v rámci tereziánsko-jozefínskej regulácie. Samotný názov Elýzium sa zrejme viaže s udalosťami, ktoré nastali začiatkom 19. storočia.

Toto obdobie sa spája s obliehaním Bratislavy vojskami slávneho cisára Napoleona Bonaparta, ktorý tu v roku 1809 vybudoval niekoľko zemných pevností. Okrem toho sa tu mal nachádzať hrob niekoľkých padlých francúzskych vojakov, ktorý bol následne zničený pri bombardovaní bratislavskej fabriky Apollo počas druhej svetovej vojny. Dnes vieme, že pojem z gréckej mytológie si osvojili práve Francúzi, ktorí podľa neho pomenovali významnú ulicu Champs-Élysées (Elyzejské polia).

Následný historický vývoj bol užšie spojený aj s rozvíjajúcou sa Petržalkou ako celkom. Ako píšu Bratislavské noviny, od roku 1918, po vzniku prvého česko-slovenského štátu, zažila Bratislava prvý väčší nával obyvateľstva. Prichádzalo do nej množstvo ľudí z vidieka, ktorým bola Petržalka azda ešte bližšia, než iné časti súčasného hlavného mesta. V blízkej dobe sa tak Petržalka značne rozrástla, pričom charakter obyvateľstva dnes už najväčšieho slovenského sídliska bol veľmi špecifický a nedal sa charakterizovať ako sedliacky.

Úhľadné ulice plné rodinných domov s udržiavanými záhradami však neboli všade, protikladom boli menšie strašidelné územia s provizórnymi chatrčami, pričom najviac v tomto negatívnom smere vyčnievalo Elýzium. Územie často zaplavované Dunajom bolo kompetentnými prehliadané a domov tam nachádzali zväčša najchudobnejší obyvatelia Bratislavy. Tí tu pretrvali aj počas masívnejšej petržalskej výstavby.