Ak nie ste paleontológ, alebo veľký nadšenec dinosaurov, o tomto jašterovi druhohôr ste určite nepočuli.
A je na to aj dobrý dôvod. O tomto pterosaurovi sa totiž zatiaľ veľa nevie. Nebola doposiaľ nájdená celá kostra, ale iba jej fragmenty. No aj tie napovedajú, čo to bol zač. Úctyhodné rozmery tohto lietajúceho dinosaura, vyvolávajú oprávnený rešpekt. Veď rozpätie krídiel až 12 metrov a dlhočizný krk o rozmeroch až tri metre hovoria, že v dávnej minulosti to bol kráľ oblohy.
Google NewsSledujte interez v Google News — správy od nás budete mať ako prví.
Jeho meno je Arambourgiania philadelphiae a žil pred 65 miliónmi rokov, teda na konci druhohôr, v období krieda. To znamená, že bol „súčasníkom“ aj azda najslávnejšieho dinosaura – Tyranosaura Rexa. Na základe nájdenej krčnej chrbtice, ale aj časti krídla či článkov prstov, si o ňom paleontológovia vedia urobiť akú-takú predstavu. A tá je poriadne desivá.
Foto: By Mark P. Witton [CC BY 2.0 ], via Wikimedia CommonsNález kostí ukazuje, že Arambourgiania philadelphiae bol najväčším pterosaurom, ktorý kraľoval dinosaurej oblohe. Ostatné lietajúce dinosaury totiž dosahovali maximálne polovičných rozmerov. Tento dinosaurus s veľkou pravdepodobnosťou nebol bylinožravec, a tak musel naháňať oprávnený strach. Ak by v tom období žil človek, toho by dokázal, bez väčších problémov, zhltnúť vcelku.
By Mark Witton and Darren Naish [CC BY 3.0 ], via Wikimedia CommonsPaleontológovia sa tiež zamýšľali nad tým, ako tento obor asi lietal. Rozpätie krídiel nasvedčuje tomu, že dokázal preletieť ohromné vzdialenosti, čomu nasvedčuje aj fakt, že jeho pozostatky sa našli na rozsiahlych územiach. Na druhej strane, lietanie s tak veľkým krkom, ktorý by sa dal prirovnať k žirafe, muselo stáť tohto dinosaura veľa energie, a tak potreboval častejšie prestávky. Na jeden let pravdepodobne nedokázal prekonať veľké vzdialenosti. Jeho krk nebol totiž tak pohyblivý, ako môžeme vidieť napríklad u labutí.
Nahlásiť chybu v článku