Estónska spravodajská služba vo svojej výročnej správe uvádza, že v horizonte najbližších dvoch rokov neočakáva zo strany Ruska priamy vojenský útok na krajiny NATO.
Zároveň však upozorňuje, že Moskva intenzívne pracuje na obnove a posilňovaní svojich ozbrojených síl, čo možno považovať ako odpoveď na zrýchlené zbrojenie v Európe. Informoval o tom Denník N na základe správy ČTK.
Podľa odhadov z Estónska sa tento scenár pravdepodobne nezmení ani v ďalšom roku. Dôvodom sú kroky, ktoré Estónsko a ďalšie európske krajiny prijali a ktoré podľa správy nútia Kremeľ veľmi opatrne zvažovať, do akej miery je ochotný riskovať.
Estónsko v priamom ohrození
Pobaltská krajina Estónsko má priamu hranicu s Ruskom a dlhodobo patrí medzi najtvrdších kritikov agresívnej politiky prezidenta Vladimira Putina a výrazne sa angažuje v podpore Ukrajiny.
Podľa estónskej spravodajskej služby bude Moskva v nasledujúcich rokoch pokračovať v reforme armády a cielene posilňovať svoje vojenské kapacity. Správa zároveň zdôrazňuje, že na tieto kroky musí reagovať aj Európa, a to zvýšenými investíciami do obrany a posilnením vnútornej bezpečnosti.
Spravodajská služba zároveň upozornila, že výroba munície v Rusku rastie takým rýchlym tempom, že krajina si dokáže vytvárať zásoby na budúce konflikty a zároveň pokračovať vo vojne na Ukrajine. Ako informovala agentúra Reuters, prípadný ruský útok na Estónsko by podľa rozviedky zahŕňal nasadenie dronov na zemi, vo vzduchu aj na mori a súčasne na celom území Estónska.
Nahlásiť chybu v článku