Spojené štáty americké sú v posledných týždňoch stredobodom svetovej pozornosti a prezident Donald Trump robí jeden kontroverzný krok za druhým. Popri vojenskom napadnutí Venezuely a únose tamojšieho prezidenta Nicolása Madura je už niekoľko mesiacov témou aj Grónsko, na ktoré si Trump „brúsi zuby“.
Včera sa v médiách dokonca objavila informácia, že americký prezident a jeho tím diskutujú o možnostiach získania Grónska a využitie americkej armády na dosiahnutie tohto cieľa je „vždy jednou z možností“. „Prezident Trump dal jasne najavo, že získanie Grónska je prioritou národnej bezpečnosti Spojených štátov, a že je to kľúčové pre odstrašenie našich protivníkov v arktickom regióne,“ uviedol Biely dom vo vyhlásení.
Pod ochranou Dánska
Grónsko je však autonómne územie Dánska a je preto pod ochranou NATO, ktorého súčasťou sú aj Spojené štáty. Ak by sa teda Trump rozhodol napadnúť Grónsko, v podstate by napadol svojho spojenca z NATO. Dánska premiérka Mette Frederiksenová pritom varovala, že akýkoľvek americký útok proti inému členskému štátu NATO by znamenal koniec všetkého.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio sa následne snažil situáciu upokojiť a uviedol, že USA majú záujem o kúpu Grónska, a že nedávne vyjadrenia o ostrove by nemali byť vnímané ako signály vojenskej invázie, uviedli v utorok americké médiá. Cieľom americkej administratívy je vraj kúpiť tento autonómny ostrov.
Prečo však vlastne Trump potrebuje Grónsko? Expert na politiku USA Branislav Kováčik pre interez povedal, že ide o strategicky mimoriadne významné územie. „Z hľadiska budúceho vývoja, pokračujúceho otepľovania svetových oceánov a roztápania sa ľadu v Severnom ľadovom oceáne, sa z Grónska stalo veľmi strategické miesto, v rámci ktorého môžete kontrolovať obchodné trasy, ktoré by zásadným spôsobom mohli skrátiť dopravu medzi západnou a východnou hemisférou,“ povedal Kováčik.
Podľa odborníka však netreba zabúdať ani na nerastné bohatstvo na dne Severného ľadového oceánu. Posledný rozmer je podľa neho bezpečnostný. „Trump viackrát zdôraznil, že Grónsko má strategickú polohu aj z hľadiska zabezpečenia bezpečnosti pre Spojené štáty americké,“ dodal. Armáda by tam mohla umiestniť rôzne systémy včasného varovania alebo raketové systémy.
Odpor by sa zrejme nekonal
V prípade, ak by Spojené štáty naozaj napadli Grónsko, rátať s nejakým vojenským odporom zo strany obyvateľov je podľa odborníka bezpredmetné. Skôr však očakáva riešenie, napríklad cez referendum. Napadnutie by podľa neho znamenalo „definitívny rozpad akéhokoľvek svetového poriadku“.
Severoatlantická zmluva podľa neho také niečo, ako je napadnutie Grónska Spojenými štátmi, nepredpokladala. Keby došlo k presadeniu amerického prístupu, Kováčik sa obáva, že európske štáty by to jednoducho neriešili. „K nijakej konfrontácii by podľa môjho názoru nedošlo. Či sa to niekomu páči alebo nie, európske štáty na to jednoducho nemajú spôsobilosti, chuť, ani odvahu,“ tvrdí.
Samotné napadnutie Grónska by však podľa neho nebolo nevyhnutné. USA už majú v krajine svoju vojenskú základňu, „čiže tam nie je proti komu bojovať“. „Vy nepotrebujete to územie fyzicky dobyť a takpovediac symbolicky zapichnúť svoju vlajku. Vám stačí, keď to územie budete ekonomicky a politicky ovládať, a k tomu vám stačí zmena politickej reprezentácie“. V rámci medzinárodných vzťahov by však išlo o veľmi nebezpečný precedens.
Nahlásiť chybu v článku