Investori do kryptoaktív by v tomto roku mali zbystriť pozornosť. Do slovenskej legislatívy vstúpili zmeny, ktoré zásadne rozširujú oznamovacie povinnosti poskytovateľov služieb a zároveň od roku 2026 sprísňujú daňovo-odvodové zaťaženie fyzických osôb.
Krypto už z pohľadu štátu nie je okrajovou témou, ale plnohodnotnou súčasťou finančného systému pod drobnohľadom daňových orgánov. Od začiatku roka nadobudla účinnosť novela zákona o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní, ktorou sa do slovenského práva transponovala európska smernica DAC 8. Tá reaguje na dynamický rozvoj trhu s kryptoaktívami a jej cieľom je zabezpečiť väčšiu transparentnosť a výmenu informácií medzi štátmi.
Detailná evidencia
Po novom sú poskytovatelia služieb kryptoaktív povinní viesť evidenciu údajov o svojich používateľoch, ako aj o uskutočnených transakciách a prevodoch. Prvé oznámenie údajov finančnej správe bude potrebné podať do 31. mája 2027, a to za oznamovacie obdobie roka 2026. Rozsah oznamovaných údajov je pritom široký.
„Oznamovacej povinnosti podľa zákona podliehajú oznamované transakcie, ktorými sú výmenné transakcie a prevody kryptoaktív. Zákon týmto spôsobom sleduje zachytenie všetkých ekonomicky relevantných situácií, pri ktorých dochádza k presunu hodnoty prostredníctvom kryptoaktív a ktoré sú realizované za účasti oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív,“ vysvetľuje daňová poradkyňa Vladimíra Mačuhová, členka Slovenskej komory daňových poradcov.
Za výmennú transakciu sa nepovažuje len výmena kryptomeny za fiat menu, teda napríklad za euro, ale aj výmena jednej kryptomeny za inú. Druhou kategóriou sú prevody kryptoaktív. „Prevodom sa rozumie presun kryptoaktív na účet iného používateľa kryptoaktív, presun kryptoaktív na účet vedený iným poskytovateľom služieb kryptoaktív, ako aj presun kryptoaktív na tzv. samohosťovanú adresu (self-hosted wallet),“ spresnila Mačuhová.
Zákon tak pokrýva aj presuny mimo jednej platformy, čo je významné z pohľadu sledovania pohybu hodnoty medzi rôznymi prostrediami. Osobitnú podkategóriu predstavujú maloobchodné platby. Ak sa kryptoaktívum použije ako úhrada za tovar alebo služby a hodnota protihodnoty presiahne 50-tisíc amerických dolárov v prepočte na eurá alebo inú menu, ide o oznamovanú transakciu.
Zvýšené dane a odvody
Poskytovatelia budú finančnej správe oznamovať identifikačné údaje používateľov, ich daňovú rezidenciu aj základné informácie o realizovaných transakciách. Transparentnosť trhu sa tak výrazne zvýši a anonymita, ktorá bola v minulosti s kryptomenami často spájaná, sa ďalej oslabuje.
Zmeny sa však netýkajú len reportovania, ale aj samotného zdanenia. Od roku 2026 sa pri príjmoch z kryptoaktív u fyzických osôb – nepodnikateľov – zavádza štvorstupňová progresívna sadzba dane. Príjmy do 43 975 eur budú zdaňované sadzbou 19 %, pásmo od 43 975 do 60 388 eur sadzbou 25 %, od 60 388 do 74 997 eur sadzbou 30 % a príjmy nad 74 997 eur sadzbou 35 %.
K tomu sa pridávajú aj zdravotné odvody. „Príjmy z predaja kryptoaktív podliehajú aj zdravotným odvodom vo výške 16 %, čo predstavuje zvýšenie o jedno percento oproti roku 2025. Zdravotná poisťovňa vykonáva ročné zúčtovanie na základe podaného daňového priznania,“ uviedla Mačuhová.
Dôležitým faktorom je aj to, že príjmy z kryptomien sa pripočítavajú k ostatným príjmom daňovníka, napríklad zo závislej činnosti. To môže posunúť celkový základ dane do vyššieho pásma. „V praxi tak môže byť efektívne daňovo-odvodové zaťaženie príjmov z kryptoaktív výrazne vyššie, než by vyplývalo len zo samotnej sadzby dane aplikovanej na zisk z krypta,“ upozorňuje Mačuhová.
Nahlásiť chybu v článku