Rozoznáte, ktoré z týchto tvrdení o Slovensku nie je pravda? Zvládnuť tento kvíz na 100 % sa nepodarí každému

Prvé zmienky o Slovanoch na území dnešného Slovenska dokážu historici datovať už v piatom storočí. Od tej doby sa na našom území premleli desiatky národov, mnohé z nich (ako napríklad germánske kmene) ovplyvnili kultúru i vývoj národa.

Ľúbostná dedinka Čičmany nie je unikátna len svojimi drevenicami, ktoré lákajú každoročne tisícky turistov. Ako prvá oblasť na svete totiž dostali ochrannú známku ako miesto, ktoré dodnes udržiava mnohé kultúrne i historické zvyky našich predkov.

Skutočne, orloj v Starej Bystrici nie je zaujímavý len pre fakt, že patrí medzi najstaršie drevené štruktúry na Slovensku. Na zložitom mechanizme pracovala pražská firma, ktorá ho zložila na základe presných astronomických a hodinárskych mechanizmov. Podľa dostupných informácií je tak jediným, na ktorom fungujú slnečné hodiny presne.

Hoci máme na našom území až 40 percent lesov, na prvom mieste nás predbieha Rakúsko s viac ako 47 percentami lesov na svojom území.

Vďaka športovo-kongresovému centru ELEMENTS RESORT v Šamoríne-Čilistove a maďarskému sochárovi Szőke Gábor Miklósovi patrí Slovensku monumentálna cválajúca socha koňa z nerezovej ocele. Kôň, ktorému patrí titul najväčšia socha koňa na svete, má takmer 9 metrov a ľudí víta pri vstupe do arény.

Mestá od seba delí len 60 kilometrov. Trasu prejdete za necelú hodinku, a to z nej robí tú najkratšiu zo vzdialeností hlavných miest v rámci celej Európy.

Hoci na našom území máme skutočne obrovské množstvo jaskynných systémov, naša krajina je známa čímsi iným. Práve naše hrady sú tak notorické, až sa Slovensko častokrát nazýva krajinou hradov. Máme ich viac ako 300.

V skutočnosti je Slovensko na 131. priečke rozlohy krajín. Dánsko drží 134. miesto, Chorvátsko sa zase na 128. mieste rozlieha o niečo viac ako naša krajina. Naša celková rozloha je zhruba 49-tisíc km².

Históriu Európy máme niekedy skutočne priamo pod nosom. Medzi historické kuriozity patrí určite aj Sad Janka Kráľa v Bratislave, ktorý vznikol už v 18. storočí. Radí sa tak na prvé miesto najstarších verejných parkov na území Európy. Medzi zámockými parkmi si nájde konkurenta napríklad vo Varšave, Budapešti či Viedni.

Hoci meniny nie sú bežným sviatkom, okrem nás ich oslavuje množstvo ďalších krajín. Okrem tých slovanských napríklad Fínsko, Francúzsko, Grécko či Cyprus taktiež doržiava tradíciu menín, ich zvyky a oslavy sa ale od našich líšia.