Bitka, ktorá rozhodla o 2. svetovej vojne: V Stalingrade stratili obe strany milión vojakov, pre nacistov to bol ale koniec

Keď sa Hitlerovi darilo obsadzovať mnohé pozície v západnej Európe, záujem vojsk Osi sa začal uberať smerom na východ. V rámci operácie Barbarossa sa otvoril východný front. Hitler dúfal a veril, že sa mu Sovietsky zväz podarí dobyť rýchlo a ľahko, čím zabezpečí pre svoju armádu dostatok ropy najmä z oblasti Kaukazu. Pre dosiahnutie tohto cieľa bolo potrebné dobyť mesto pomenované po najdôležitejšej osobe Sovietskeho zväzu – Stalingrad.

Útok na Stalingrad (dnešný Volgograd) sa začal koncom augusta 1942. Ako uvádza ct24, táto ofenzíva bola zverená 6. armáde pod vedením generála Fridricha Paulusa. Hitler však chcel, aby Stalingrad padol, a tak povolal aj 4. tankovú armádu generála Hermanna Hotha. Do bojov na strane nacistov boli tiež nasadené jednotky z Talianska, Chorvátska, Rumunska a ďalších krajín.

Na druhej strane stáli Sovieti pod velením generála Vasilija Čujkova. Pre Sovietsky zväz by pád mesta, pomenovaného po Stalinovi, znamenal veľkú ranu nielen po územnej, ale aj po psychologickej stránke.

Nemci rýchlo dobývali mesto

Nemci na veľké mesto, akým Stalingrad bol, zaútočili priamo a tlačili Sovietov až k rieke Volge, ktorú podľa Stalinových nariadení nesmeli prekročiť. Mesto bolo rýchlo evakuované od civilistov. Nemci svoje útoky ďalej stupňovali a vyzeralo to, že Stalingrad definitívne padne. Letectvo mesto zbombardovalo, potom nasledoval Paulus a jeho armáda, ktorú podporovala tanková brigáda. Začali prečesávať Stalingrad a vytláčať jeho obrancov k Volge.

V dobe silného nemeckého ťaženia Sovieti ovládali len tenký pás mesta. Nemci navyše blokovali zásobovanie po Volge, bolo jasné, že ak obrancovia niečo neurobia, mesto padne do rúk nepriateľa.

Na koňa naskočili Sovieti