Jedno odvolanie za druhým. Prichádzali možno nečakane, a možno boli na ne tí, ktorých sa v konečnom dôsledku dotklo najviac, pripravení. „Au,“ odpovedala Alexandra Kusá, niekdajšia riaditeľka Slovenskej národnej galérie (SNG) na otázku, ako si spomína na 7. august 2024 – deň, kedy ju ministerka kultúry Martina Šimkovičová odvolala z funkcie.
O deň skôr, 6. augusta, bol z pozície generálneho riaditeľa Slovenského národného divadla (SND) odvolaný Matej Drlička. Oznam o tom, že vo svojej funkcii končí, dostal až domov. Zásielku mu doručili pracovníci Ministerstva kultúry SR (MK SR), otvoril im v župane.
Prešli takmer dva mesiace, kým Šimkovičová „v zmysle svojich kompetencií, z dôvodov viacerých manažérskych zlyhaní, ktoré sú všeobecne známe“, odvolala šéfa ďalšej kľúčovej inštitúcie. O funkciu generálneho riaditeľa Slovenského národného múzea (SNM) prišiel Branislav Panis.
Atmosféra v kultúre a umení sa za posledný rok zmenila. Upozorňujú na to mnohé organizácie a platformy, ktoré poukazujú na kroky MK SR. Tie podľa nich smerujú k deštrukcii a rozkladu.
Interez oslovil viaceré osobnosti z kultúry, ktorých sme sa pýtali na to, ako vnímajú aktuálnu situáciu.
Otázka: Ako sa zmenila kultúra za posledný rok?
Odpovedajú: Ivana Šáteková, Dano Dangl, Alžbeta Lukáčová, Ady Hajdu, Bohunka Koklesová a Peter Kalmus.
Ivana Šáteková (umelkyňa)
Pred rokom sa začali diať čistky v kultúrnych inštitúciách. Ono je to vlastne krok, ktorý sa pri takej radikálnej ministerke dal predpokladať, ale naivne sme si mysleli, že k týmto devastačným krokom existuje aj akýsi plán na obnovu či vylepšenie inštitúcií. Videli sme len to, ako sa robí politika motivovaná nenávisťou. Nemá žiadnu koncepciu, je zničujúca a kultúre nepomáha, iba ju ruinuje.
Keďže moju najväčšiu pozornosť má SNG, tak viem s istotou povedať, že po odvolaní Alexandry Kusej z vedenia galérie rapídne klesla návštevnosť, mnohé služby už galéria vôbec neposkytuje, prišla nielen o kníhkupectvo, ale aj o knižnicu a o kvalite aktuálnych výstav by som radšej pomlčala.
Dano Dangl (režisér a scenárista)
Kultúra samotná sa nezmenila, našťastie, pretože pracovníci kultúry dodávajú naďalej kvalitné umelecké diela. To sa nedarí likvidovať. Kultúra ale zaznamenala chaos, robili sa zmeny, ktoré nie sú najšťastnejšie a nie sú správne. Kultúra ale prežije.
Alžbeta Lukáčová (etnomuzikologička a hudobná dramaturgička)
Za uplynulý rok vnímam, že kultúrna infraštruktúra je v horšom stave, ako bola kedykoľvek predtým. Tento stav naďalej zapríčiňuje nekompetentné vedenie ministerstva kultúry svojimi neodbornými rozhodnutiami. Tie sa prejavujú napríklad dosadzovaním politicky a názorovo spriaznených ľudí do expertných a riadiacich pozícií, prideľovaním dotácií pochybným projektom a paušálnym mrhaním našich spoločných prostriedkov.
Porušovaním demokratických princípov a často i zákonov. Zároveň vnímam neschopnosť predstaviť víziu a plán, ako ju zrealizovať. Tento zmar však priniesol aj pozitívum: vnímam nebývalú spoluprácu medzi ľuďmi pôsobiacimi v kultúre naprieč všetkými oblasťami kultúry a umenia.
Vznikajú nové spojenectvá a kreatívne plány, ako veci zlepšovať, zefektívňovať. V kríze si lepšie definujeme, aká je naša rola v spoločnosti, čo robíme, ako a pre koho. Je to o. i. dobrý vklad to originálnych a inovatívnych kultúrnych politík, ktoré budeme potrebovať, keď tu už aktuálne vedenie rezortu kultúry nebude.
Ady Hajdu (herec)
Zmenila sa devastačne.
Bohunka Koklesová (rektorka Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave)
Kultúra samotná a umelecké projekty tvorivých ľudí sa v zásade nezmenili, ľudia stále pracujú a tvoria, zmenila sa výrazným spôsobom podpora štátu. Možnosti realizácie a prezentácie umenia výrazne klesli, mnohé kultúrne podujatia a festivaly sa dejú napriek finančnej nepodpore. To znamená, že ľudia pracujú zadarmo, prípadne financujú podujatia z vlastných zdrojov.
Táto devastácia má dosah nielen na kultúru samotnú, ale aj na fyzické a psychické zdravie ľudí v kultúre. Cítia sa zranení a ohrození, pričom realizujú projekty vo verejnom záujme, pre všeobecné dobro nás všetkých. Šimkovičová s Machalom nesú za toto zodpovednosť, zároveň tyranizujú ľudí v kultúre aj tým, akým spôsobom dochádza k nakladaniu s bustou od Donatella alebo likvidáciou umeleckého diela na Zvolenskom zámku.
To je tyrania, tak ako ju opisuje Hannah Arendt, ľudia od kultúry si totiž veľmi dobre uvedomujú hodnotu tvorivého úsilia. Mnohí odchádzajú žiť a pracovať do zahraničia, ubúda z nás. Na druhej strane cítiť medzi nami vysokú mieru vzájomnej podpory a solidarity. Teraz sa budujú medzi nami vzťahy a presvedčenie, že raz po Šimkovičovej a Machalovi upraceme.
Peter Kalmus (výtvarník)
Situáciu, ktorá nastala po voľbách 2023, nie je možné slušnými slovami a bez emócií opísať. A tá nesúvisí len s nekompetentnou a arogantnou ministerkou kultúry.
O jej likvidácii kultúrnych štátnych inštitúcií sa už napísalo množstvo textov. No kultúra je veľmi široký pojem, ktorý súvisí aj s neskutočne až odpornou komunikáciou vládnych predstaviteľov na čele s premiérom Robertom Ficom.
Neustále rozdeľovanie spoločnosti klamstvami, dezinformáciami a útokmi na opozíciu, mimovládky, novinárov, aktivistov a tak ďalej. Ficove výroky o neutralite a obdive masového vraha a vojnového zločinca Putina sú už pravdepodobne na hrane vlastizrady. Už takmer dva roky zažívame vládu diletantov. A to doslova v každom rezorte.
Jednoducho, zažívame hrôzovládu, do ktorej Šimkovičová presne zapadá. Nie nadarmo sa vyše 800 odborníkov z odboru psychiatrie vyjadrilo pravdivo a kriticky k osobe Roberta Fica. Našťastie a chvalabohu, kultúra a umenie sú nezničiteľné. No škody, ktoré pácha a bude páchať súčasná vláda, si budú vyžadovať nápravu možno dvoch – troch generácií.
Nahlásiť chybu v článku