Na trhoch so zemným plynom zaznamenali obchodníci výrazne zdražovanie. Elektrina sa viac-menej drží na rovnakej úrovni. Ceny elektriny prekonali hranicu 110 eur za megawatthodinu. Plyn je už nad úrovňou 40 eur za megawatthodinu.
Ako vyplýva z údajov zverejnených pražskou burzou PXE, elektrina s dodávkou na Slovensko v budúcom roku sa v piatok predávala za 111 eur za megawatthodinu. Začiatkom uplynulého týždňa bola jej cena na úrovni 110 eur za megawatthodinu. Posledný decembrový týždeň minulého roka bola cena na úrovni 113 eur za megawatthodinu.
Na trhu TTF (virtuálny obchodný uzol Title Transfer Facility v Holandsku) stál v piatok plyn s dodávkou na budúci rok 41 eur za megawatthodinu. V pondelok pred týždňom bola cena plynu na tej istej burze vo výške 38 eur za megawatthodinu. Začiatkom mája bola cena plynu na úrovni 32 eur za megawatthodinu. Pred zhruba troma mesiacmi bola dokonca cena plynu na úrovni 58 eur za megawatthodinu.
Na konci augusta roka 2022 hodnota plynu na trhu TTF dosahovala rekordné úrovne zhruba 313 eur za megawatthodinu. Elektrina dosiahla rekord na pražskej burze 26. augusta 2022, keď sa jej cena vyšplhala na 1 001 eur za megawatthodinu.
Cena ropy išla prudko nahor
Ceny ropy v pondelok prudko vzrástli a ázijské trhy obchodovali nižšie pre obavy z narušenia energetických trhov po amerických leteckých útokoch na iránske jadrové zariadenia.
Irán je deviaty najväčší producent ropy na svete s produkciou približne 3,3 milióna barelov denne. Vyváža necelú polovicu tohto množstva a zvyšok si ponecháva na domácu spotrebu.
Severomorská ropa Brent, ktorej cena sa považuje za medzinárodnú referenčnú cenu, zaznamenala nárast o 2,1 % na 75,43 USD za barel.Ak sa Teherán rozhodne pre odvetu, pozorovatelia tvrdia, že jednou z jeho možností by mohol byť pokus uzavrieť strategický Hormuzský prieliv, ktorým prechádza jedna pätina svetovej produkcie ropy.
Kľúčový index Nikkei v Tokiu klesol o 0,6 percenta, Hongkong stratil 0,4 percenta a Šanghaj stagnoval. Soul klesol o 0,7 percenta a Sydney o 0,8 percenta.
Uzavretie Hormuzského prielivu Iránom by bolo mimoriadne nebezpečné
Ak by Irán uzavrel Hormuzský prieliv, predstavovalo by to vážnu hrozbu, vyhlásila v pondelok šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová pred zasadnutím Rady EÚ v Bruseli. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
„Obavy z odvety a eskalácie tejto vojny sú obrovské, najmä uzavretie Hormuzského prielivu Iránom by bolo mimoriadne nebezpečné a neprospelo by nikomu,“ povedala Kallasová pred novinármi.
Iránsky parlament podľa nedeľňajšej správy tamojšej štátnej televízie Press TV údajne schválil zámer uzavrieť Hormuzský prieliv. Rozhodnutie ešte nie je konečné a zablokovanie kľúčovej námornej trasy musí schváliť iránska bezpečnostná rada.
Prieliv medzi Ománom a Iránom spája Perzský záliv s Ománskym zálivom a Arabským morom. Cez prieliv smeruje na svetové trhy približne pätina svetovej spotreby ropy. Irán sa v minulosti západným mocnostiam viackrát vyhrážal jeho uzavretím.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vyzval Čínu, aby sa spojila s Teheránom ohľadom potencionálneho iránskeho plánu na uzavretie prielivu. „Vyzývam čínsku vládu v Pekingu, aby im ohľadom tejto veci zavolala, pretože sú veľmi závislí od Hormuzského prielivu, pokiaľ ide o ropu,“ povedal minister.
Vyostrenie bojov medzi Izraelom a Iránom a zapojenie Spojených štátov do konfliktu bude jednou z hlavných tém pondelňajšieho zasadnutia Rady EÚ v Bruseli. Kľúčovou otázkou bude, či a ako môže EÚ prispieť k návratu k diplomatickému riešeniu krízy. „Očakávam, že ministri zahraničných vecí EÚ… vyzvú všetky strany, aby ustúpili a zachovali zdržanlivosť. Nikto nevie, čo sa stane ďalej, preto sa diplomacia musí vrátiť do centra úsilia, aby sa zabránilo ďalšej regionálnej eskalácii,“ poznamenala ešte v nedeľu Kallasová.
Nahlásiť chybu v článku