Zlúčenina vodíka a kyslíka je najrozšírenejšou látkou na Zemi. Len vďaka vode môže na našej planéte existovať život. Poznáme ju v troch skupenstvách a to kvapalnom, pevnom a plynnom. V pevnom skupenstve ju poznáme vo forme ľadu či snehu. Ako plyn sa vyskytuje vo forme vodnej pary. V kvapalnom skupenstve poznáme bežnú vodu ako kvapalinu. To však už nie je celkom pravda. Vedci totiž objavili ďalšiu formu, v ktorej sa voda môže vyskytovať v kvapalnom skupenstve. O čo vlastne ide?
správy od nás budete mať ako prví.
Najrozšírenejšia látka na Zemi, ktorá tvorí až 60% objemu ľudského tela je zvláštnejšia, ako sme si doteraz mysleli. Len nedávno sa vedci znovu pustili do štúdia fyzikálnych vlastností vody. Najnovšie zistenia prepísali všetko, čo o vode doteraz vieme. Keď sa totiž voda zahreje na teplotu medzi 40 a 60°C naráža na akúsi pomyselnú hranicu. Vtedy začína meniť svoje vlastnosti a nadobúda celkom novú formu kvapaliny. Je zvláštne, že aj taká obyčajná vec ako voda je pre vedcov stále po mnohých stránkach veľkou záhadou.
Mnoho ľudí si myslí, že voda je snáď tá najbežnejšia kvapalina. Opak je však pravdou. Voda má hneď po ortuti druhé najvyššie povrchové napätie zo všetkých kvapalín. Taktiež je jednou z mála známych látok, ktorých pevné skupenstvo sa „vznáša“ na tom kvapalnom, a na rozdiel od ostatných známych látok pri mrznutí expanduje. Voda má pri pomerne malej molekulovej hmotnosti veľmi vysoký bod varu. K týmto zaujímavým vlastnostiam sa po novom pridáva aj ďalšia forma kvapalného skupenstva.
V rozmedzí teplôt 40 až 60°C totiž voda prekračuje akúsi hranicu a nadobúda novú formu kvapalného skupenstva. Fyzikálne aj chemické vlastnosti v takejto forme sú celkom odlišné ako pri vode, „ktorú sme poznali doteraz“. Ako je známe, pri 0°C voda zamŕza a pri 100°C sa začína vyparovať. Mení tak svoje skupenstvo. Ako však zistil vedecký tím fyzičky Laury Maestro z Oxfordskej univerzity, voda približne pri 50°C mení svoju formu kvapalného skupenstva.
Ako vedci prišli na to, že voda vlastne mení svoju formu? Sledovali jej fyzikálne a chemické vlastnosti v závislosti od jej teploty. Od 40 do 60°C voda postupne menila svoje vlastnosti ako tepelnú vodivosť, index lomu, povrchové napätie a dielektrickú konštantu. Kedže voda mení takmer všetky svoje základné vlastnosti, vedci skonštatovali, že musí existovať akási jej druhá forma kvapalného skupenstva, ktorá je od tej dodnes známej veľmi odlišná.
Výsledky výskumu tímu Laury Maestro z Oxfordu bude musieť potvrdiť ešte nezávislý tím vedcov. Až potom budeme môcť prepisovať učebnice a encyklopédie. Všetko však vyzerá tak, že voda skutočne má niekoľko navzájom rôznych foriem kvapalného skupenstva. Podľa výsledkov z Oxfordu by ich mohlo byť dokonca až 5.
interez.sk (Lukáš M.), sciencealert.com
Nahlásiť chybu v článku