Foto: Natural History Museum of Denmark, Cryospheric Sciences Lab, NASA Goddard Space Flight Cente

Lukáš Mužla / / Veda
Kráter vznikol pred minimálne 12-tisíc rokmi.

Na šírku má približne 31 km. Ak by sme jeho tvar pokladali za kruh, mal by rozlohu cez 750 km². Obrovský kráter vznikol podľa vedcov pred minimálne 12-tisíc rokmi po dopade meteoritu. Tisícky rokov sa však pred človekom ukrýval pod 2,4 kilometrov hrubou vrstvou ľadu. S využitím moderných technológií sa ho však nakoniec podarilo objaviť. 

To, že sa pod grónskym ľadovcom Hiawatha v severozápadnej časti ostrova pravdepodobne nachádza hlboká depresia, naznačovali už v roku 2015 satelitné snímky z družíc NASA. O rok neskôr sa tak na toto miesto vydali vedci z nemeckého inštitútu Alfreda Wegenera. S pomocou nového radarového systému, ktorý dokáže preniknúť aj cez hrubú vrstvu ľadu, oficiálne dokázali svoju hypotézu a odhalili tak zaujímavé tajomstvo najväčšieho ostrova našej planéty.

Foto: Google Earth

Pod 2,4 km hrubým ľadovcom sa v severozápadnej časti Grónska nachádza obrovský kráter. Ten mal vzniknúť pred minimálne 12-tisíc rokmi po dopade veľkého meteoritu. Vzhľadom na rozmery kráteru mal mať meteorit, podľa odhadov, priemer aspoň 1,6 km a do zemského povrchu narazil rýchlosťou asi 69 500 km/h. Meteorit mohol podľa odborníkov vážiť až 10 miliárd ton a pri dopade uvoľnil energiu, ktorá jadrový výbuch v Hirošime z roku 1945 prevyšuje až 47-miliónov násobne. Dopad meteoritu podľa vedcov spôsobil rozsiahle roztápanie grónskych ľadovcov a do zemskej atmosféry dostal veľké množstvo skalných úlomkov.

Foto: Natural History Museum of Denmark, Cryospheric Sciences Lab, NASA Goddard Space Flight Center

Prvý kráter pod ľadom

Objav obrovského kráteru v Grónsku prepisuje aj niektoré svetové rekordy. S priemerom 31 km sa nález zaraďuje medzi 25 najväčších známych kráterov na našej planéte. Okrem toho ide o prvý objavený kráter pod ľadovou pokrývkou. Radarové snímky však samozrejme meteorický pôvod kráteru dokázať nemôžu. Vedci sa preto, po jeho zmapovaní, zamerali na terénny výskum. Zo vzoriek sedimentov, ktoré miestna rieka vymýva z ľadovca na blízku nivu geochemickými testami zistili, že meteorit bol tvorený najmä železom. Výsledky svojho výskumu publikovali v časopise ScienceAdvances.

Foto: Natural History Museum of Denmark, Cryospheric Sciences Lab, NASA Goddard Space Flight Center

Aký je však skutočný vek kráteru hlbokého asi 300 metrov však budú musieť vedci zistiť priamym terénnym výskumom. Buď budú dlhé roky čakať, kým sa ľadovec roztopí, alebo sa poď neho pokúsia dostať. Navŕtať dieru do 2,4 km hrubého ľadu je síce pomerne nákladné, no nie nemožné. Získaním dostatočného množstva kvalitných vzoriek priamo z jeho dna, by mohli finálne určiť jeho presný vek a odhaliť tak celý príbeh udalostí jeho vzniku.

ScienceAlert, TheGuardian
0
Komentovať (0)