Všetko nepoznané prináša so sebou riziko. Aj vynálezy či veľké objavy so sebou priniesli straty na životoch. Dnes sa už len málokto zamýšľa nad tým, koľko životov sa muselo položiť, kým sa napríklad dopravné prostriedky zdokonalili na bežné a každodenné použitie. No niekto s tým musel začať. Za každým objavom sa skrýva niekto, kto ho vymyslel.

Len si to predstavte. Urobíte životný objav a fakt si užívate svojich 15 minút slávy. A potom sa ho chystáte otestovať. Vaše „dieťa“ sa vymkne spod kontroly a rozhodne sa zničiť svojho stvoriteľa. To musí byť nanič pocit. Prinášame vám 10  vynálezcov, ktorí svojmu objavu obetovali aj to najcennejšie – vlastný život.

#1  Sylvester H. Roper

Americký vynálezca Sylvester Howard Roper bol priekopníckym staviteľom raných automobilov a motocyklov. Okrem nich vynašiel aj brokovnicu, ručný šijací stroj a teplovzdušný motor. Za jeden z jeho najväčších objavov sa považuje velociped, ktorý sa mu žiaľbohu stal osudným.  Roper zomrel pri testovaní rýchlosti svojho vynálezu. Všetko sa pokazilo 1. júna 1986, keď sa rozhodol otestovať maximálnu rýchlosť svojho vynálezu. A išlo mu to fakt skvele. Dosiahol najvyššiu rýchlosť 44 km/h, čo bolo v tej dobe viac než dosť. No zrazu sa otočil a spadol na trať. Pitva však ukázala, že príčinou smrti bolo zlyhanie srdca. Predpokladá sa, že Roper bol pod silným stresom. Veru, niet sa čomu čudovať.

#2 Franz Reichelt

Franz Reichelt, niekedy označovaný ako „Lietajúci Tailor“, bol francúzsky priekopník a vynálezca. Chcel vytvoriť oblek pre leteckých prepravcov, ktorý by sa premenil na padák. To by pomohlo letcom bezpečne pristáť v prípade, že by museli vyskočiť z lietadla. Kabátový padák Reichelt najprv testoval na figurínach, ktoré zhadzoval z piateho poschodia bytovky. Neskôr sa rozhodol svoj test posunúť na ďalšiu úroveň. Napriek dohováraniu kamarátov a známych sa rozhodol zoskočiť z prvej vyhliadkovej plošiny na Eiffelovej veži. Obliekol si padák a… zoskočil. Narazil do konštrukcie veže a na mieste zomrel.

#3 Karel Souček

Karel Souček bol kanadským profesionálnym kaskadérom. V roku 1984 si užil svojich 15 minút slávy tým, že prešiel cez Niagarské vodopády v sude. Tento kaskadérsky kúsok síce prežil, no akosi mu stúpla sláva do hlavy. Preto sa rozhodol vybudovať múzeum, ktoré bude pamätníkom jeho kaskadérskych kúskov. Rozhodol sa, že sa opäť uzavrie do suda, v ktorom tentoraz skočí z takmer 55 metrovej výšky do nádrže s vodou. Sud sa však predčasne uvoľnil a začal sa točiť. Souček sa tak netrafil do nádrže s vodou, ktorú si sám zostrojil, ale dopadol na okraj. Ako sa dá predpokladať, Souček utrpel viaceré poranenia, ktorým nakoniec podľahol.

Ak ste zvedaví na jeho svojský splav Niagarských vodopádov, pozrite si nasledujúce video:

PS: Ľudia sú schopní kvôli prachom spraviť naozaj šialené veci.

#4 Horace Lawson Hunley

Horace Lawson Hunley bol počas americkej občianskej vojny námorným inžinierom. Patrí mu autorstvo vynálezu skorých, ručne riadených ponoriek. Po dvoch neúspešných pokusoch sa nakoniec dostavil úspech v podobe ponorky, ktorú po smrti pomenovali po vynálezcovi – H. L. Hunley. 15. októbra 1863 sa rozhodol prevziať vedenie ponorky pri rutinnom cvičení. Keby si miesto toho našiel náhradný program, asi by ešte žil nejaký ten rok. Dôsledkom jeho činu bola nielen jeho smrť, ale i smrť všetkých ôsmych členov posádky. Aspoň ho však pochovali so všetkými vojenskými poctami.

#5 Marie Curie Skłodowska

Určite si aj vy pamätáte na túto vedkyňu, aspoň z čias základnej školy. Veď predsa žien vo vede nebolo tak veľa. Priniesla svetu naozaj viac než dosť. Je dvojnásobnou laureátkou Nobelovej ceny za rádioaktivitu a za izolovanie čistého rádia. Jej vášeň pre rádioaktivitu sa jej však stala osudnou. 4. júna 1934 zomrela na leukémiu, ktorú pravdepodobne vyvolala rádioaktivita.

#6 Henry Smolinski

Smolinski je vynálezcom hybridného lietajúceho auta – AVE Mirzaru. Zahynul počas testovacieho letu. Konštrukciu tohto vynálezu mali na starosti konštruktéri zo spoločnosti AVE (Advanced Vehicle Engineers), ktorí ho vyvíjali v rokoch 1971 až 1973. Na čele projektu stál, teraz už zosnulý, Henry Smolinski. Smrť si poňho prišla 11 septembra 1973, kedy počas testovacieho letu havaroval aj s viceprezidentom spoločnosti AVE, Haroldom Blakeom.

#7 Sabin Arnold von Sochocky

Tohoto vynálezcu čakal podobný osud ako Marie Currie Sklodowsku. Je autorom prvej luminiscenčnej maľby, ktorá bola žiaľbohu založená na rádiu. Doktor Sabin Arnold von Sochocky zomrel na aplastickú anémiu, ktorá vypukla v dôsledku práce s rádioaktívnym materiálom. Jeho vynález, luminiscenčná maľba, sa však v svojej dobe stala veľkým hitom. Ale Sochocky nebol jedinou obeťou tohto vynálezu. Čoskoro však pracovníci, najmä ženy, začali trpieť vážnou rádioaktívnou kontamináciou. Títo robotníci maľovali luminiscenčnou farbou obrysy aj ciferníky hodiniek . Bola to naozaj precízna práca. Dievčatá boli poučené, aby udržiavali jemný hrot štetca olizovaním. Aké to malo dôsledky, si vieme predstaviť. Otec tohto vynálezu, Sochocky, zomrel v novembri 1928 na následky anémie vyvolanej práve rádioaktivitou.

#8 Aurel Vlaicu

Aurel Vlaicu bol rumunským konštruktérom, inžinierom a vynálezcom. Narodil sa 19. novembra 1882. Zostrojil tri poháňané lietadlá, A. Vlaicu . I, II a III. Zomrel, keď sa pokúšal na lietadle A. Vlaicu II preletieť cez Karpaty. Preto aj model III bol dokončený len čiastočne. Čo sa vlastne stalo? Chcel byť prvým, komu sa podarí preletieť cez Karpaty, no lietadlo bohužiaľ havarovalo. Príčina pádu Vlaicu zostáva neznáma. Podľa jeho priateľov sa lietadlu pri pristávaní zastavil motor a to bola príčina havárie. No táto teória ostáva len v rovine špekulácie.

#9 Valerij Abakovský

Valerij Ivanovič Abakovský patrí medzi popredných sovietskych vynálezcov. Je otcom Aerowagonu – vysokorýchlostného koľajového vozíka s vrtuľovým pohonom, ktorý bol vybavený lietadlovým motorom. Pôvodne slúžil na prepravu sovietskych predstaviteľov. Aerowagon otestovali 24. júla 1921. Testovacia jazda sa mala uskutočniť z Moskvy do Tuly a späť. Jeho vynálezca, Valerij Ivanovič Abakovskij, samozrejme musel byť pri tom. Na palube bol spolu s dvadsiatimi ďalšími ľuďmi. Do Tule prišli úspešne, no Aerowahon sa na spiatočnej ceste vykoľajil. Nehoda si vyžiadala životy šiestich ľudí, medzi ktorými bol aj slávny vynálezca.

#10 Max Valier

Rakúsky raketový priekopník, Max Valier, bol uznávaným vedcom a vynálezcom. V rokoch 1928 až 1929 pracoval s riaditeľom spoločnosti Opel – Fritzom von Opelom. Počas tejto doby pracoval na viacerých autách a raketových lietadlách. Koncom dvadsiateho storočia sa zameral na vývoj raketových motorov naplnených kvapalinou. Čoskoro vyvinul Valier-Heylandt Rak 7 – raketové auto používajúce kvapalný pohon. Bohužiaľ Max Valier zahynul 17. mája 1930, kedy počas testovacích skúšok v Berlíne explodoval raketový motor poháňaný alkoholom.

Veda si niekedy naozaj vyžiada straty na životoch. No zomrieť rukou vlastného vynálezu musí byť naozaj dosť blbý pocit…

Pozri aj: 6 vynálezov a objavov zo Slovenska, ktoré uľahčili život celému svetu

interez.sk (Michaela), unbelievable-facts.com