Vyhýbanie sa jedlu počas 16 až 18 hodín denne by mohlo byť kľúčom k liečeniu rôznych zdravotných problémov, uvádza spravodajský portál CNN s odvolaním sa na štúdiu zverejnenú v The New England Journal of Medicine. Prerušovaný pôst by podľa analýzy starších výskumov zvierat aj ľudí mohol znižovať krvný tlak, pomôcť pri chudnutí a tiež celkovo predĺžiť život.
Autor štúdie, profesor neurovedy na Johns Hopkins University Mark Mattson, ponúka dve možnosti prerušovaného pôstu – jesť denne len počas 6 – 8 hodín a zvyšných 16 – 18 hodín sa postiť alebo takzvanú metódu 5:2, teda postiť sa dva dni v týždni, pričom v týchto dňoch môže človek prijať do 500 kalórií. Tie by podľa neho mohli lekári využívať ako prevenciu alebo súčasť liečby obezity, rakoviny, cukrovky a srdcových ochorení. Keďže je však tento výskum relatívne nový, odporúčajú monitorovanie pacientov a tiež ich postupné privykanie na rozsah pôstu.
Prerušovaný pôst vedci skúmali na hlodavcoch i ľuďoch s nadváhou, pričom u oboch sa potvrdilo, že celkovo zlepšuje zdravotný stav. Nie je však jasné, či toto zlepšenie nie je dôsledkom úbytku hmotnosti. Striedanie medzi postením sa a jedením môže podľa Mattsona zlepšiť bunkové zdravie.
Pre potvrdenie dlhodobého prínosu prerušovaného pôstu je však potrebný ďalší výskum, ktorý zatiaľ nie je k dispozícii, a existujúce štúdie nie sú dostatočne rozsiahle. Klinické pokusy sa zároveň venovali len mladým a ľuďom v strednom veku s nadváhou, takže benefity nemožno zovšeobecniť pre všetky ostatné skupiny, upozornili tiež autori.
Komplikáciu vidia aj v skutočnosti, že ľudia sú navyknutí jesť trikrát denne, takže hrozí, že ak zmenia návyky, budú hladní, podráždení a nedokážu sa poriadne sústrediť.
Zo štúdie, ktorá sa v roku 2017 venovala pôstu, odstúpilo takmer 40% ľudí, upozorňuje Frank Hu z Harvard University, podľa ktorého je prirodzené, že ľudia sa chcú odmeniť po vykonaní ťažkej úlohy, ako sú cvičenie alebo postenie sa, a preto hrozí, že v dňoch, keď sa nepostia, prepadnú nezdravým stravovacím návykom.
Hormóny, ktoré telo produkuje, keď mozog nedostáva dostatok potravy, môžu podľa vedcov vyvolať prejedanie sa, no podľa Mattsona je to len dočasné. „Pacientom treba vysvetliť, že pocit hladu a podráždenosť sú spočiatku bežné, no po dvoch týždňoch až mesiaci, keď si telo a mozog zvyknú na nový spôsob stravovania, ustúpia,“ skonštatoval.
Nahlásiť chybu v článku