Najťažší organizmus na svete je požieraný. Jeden z veľkých unikátov Zeme môže zaniknúť, vedci navrhujú, čo robiť

V pohorí Wasatch na západe USA sa na svahoch nad jazerom napájaným prameňmi nachádza jeden obrovský organizmus – les Pando, ktorý poskytuje rozsiahly ekosystém pre rastliny a zvieratá, ktoré sa naň spoliehajú už tisíce rokov. Ten má ale vážne problémy. 

Požierané osiky

Les Pando tvoria topole osikové a rozkladá sa na rozlohe 43 hektárov. Hoci Pando vyzerá ako les jednotlivých stromov s nápadne bielou kôrou, ktoré sa chvejú aj pri najmenšom vánku, v skutočnosti tu rastie približne 47-tisíc geneticky identických stromov, ktoré vznikajú zo vzájomne prepojeného koreňového systému.

Tento genetický jedinec váži okolo 6 miliónov ton a podľa hmotnosti je tak najväčším samostatným organizmom na Zemi.

Osiky majú tendenciu vytvárať porasty s klonmi aj inde, ale Pando je jedinečné práve svojou rozlohou. Porasty inde majú veľkosť iba niečo cez viac ako jeden hektár.

Pando existuje podľa odhadov už 14-tisíc rokov, napriek tomu, že stromy žijú maximálne 130 rokov. Jeho dlhovekosť spôsobila vývoj celého ekosystému, ktorý zahŕňa 68 rastlinných druhov a ďalšie mnohé živočíchy.

Celý ekosystém sa spolieha na to, že osiky tu budú zdravé a budú sa šíriť. A hoci je Pando chráneným územím a nehrozí mu vyrúbanie, hrozí mu zánik z iných dôvodov.

Pando má problém so zvermi aj s plotmi

Jedným z najväčších problémov sú jelene a losy. Ich populácie kedysi regulovali vlky a pumy, tie sú v tomto regióne ale pomaly raritou. Jelene a losy tiež radi hľadajú útočisko v Pando, keďže tu im nehrozí nebezpečenstvo lovu.

Táto zver však požiera nové malé klony a keď jeleň či los odhryzne vrcholec, celý malý stromček hynie. Znamená to, že v Pando chýba mladý porast.

Ako píše Science Alert, v boji proti zvieratám sa inštalovali do niektorých častí ploty. Tie však nie sú až také úspešné a na zachovanie Panda pre budúce generácie bude potrebný nový prístup.

“Zistenia ukazujú, že geneticky jednotný Pando sa rozpadá kvôli bylinožravcom a oploteniu,” uvádza ekológ Paul Rogers zo štátnej univerzity v Utahu v časopise Conservation Science and Practice.

Po analýze 64 rôznych častí Panda sa zistilo, že 16 % je dobre chránených oplotením a nové stromy tu rastú dostatočne rýchlo, aby nahradzovali staršie. Na tretine, kde sa oplotenie rozpadáva, tak tam les odumiera a čo sa týka približne 50 % územia, ktoré nie je vôbec chránené, tak tam bylinožravce požierajú väčšinu mladých stromčekov.

Rogers tvrdí, že ani oplotenie nie je najlepšie riešenie. Les je tak rozdelený do troch častí, z ktorej každá sa uberá vlastným smerom a netvorí sa tak jednotná časť a odolný les.

Poučenie aj pre iné ekosytémy

“Aj keď je stratégia oplotenia dobre mienená, v konečnom dôsledku musíme riešiť problém príliš veľkého počtu jeleňov v tejto krajine. Ak sa pokúsime zachrániť tento organizmus iba pomocou plotov, vytvoríme niečo ako botanickú záhradu vo voľnej prírode,” hovorí.

Nateraz je potrebné Pando ďalej monitorovať a zlepšiť riadenie počtu jeleňov a ďalších bylinožravcov, ako aj ľudí, ktorí do lesa vstupujú, a tak ho nevedomky poškodzujú.

“Poučenie z Pando možno aplikovať na iné druhovo bohaté ekosystémy, ktoré čelia podobným hrozbám,” uzatvára Rogers.

Pozri aj:

Najosamelejší strom na planéte môže vyriešiť celú klimatickú krízu: Vedci na to chcú použiť jednoduchý…