Foto: Profimedia

Z bývalého feudálneho centra je dnes mesto duchov, ktoré svojím malebným vzhľadom prilákalo najväčších filmových režisérov.

Najznámejšie a najväčšie mestá duchov síce nenájdeme blízko našich hraníc, do toho najkrajšieho nám však stačí skočiť pri road-tripe v Taliansku. Kedysi feudálne centrum, ktoré bolo domovom viac ako dva a pol tisíca obyvateľov, ponúkalo v horúčavách talianskeho vidieka pokojný a malebný život. To však už dávno nie je pravdou.

Článok pokračuje pod videom ↓

Štyri majestátne paláce, kostol, hradná veža, ulice plné obývaných domov. V talianskom mestečku Craco panovala stovky rokov živá a bujará atmosféra. Združovali sa v ňom umelecké duše, ktoré chceli načerpať inšpiráciu na ceste cez kaskádovité línie domčekov na vyvýšenej ploche, odkiaľ bolo vidno do neznáma. Craco stálo pri budovaní renesančných či barokových ér, z ktorých prenikali nové techniky a štýly maľby, sochárstva i hudby do celej Európy.

Kristus sa zastavil pri Eboli

Opustené mestečko duchov v provincii Matera v okrese Basilicata existuje stovky rokov. Prvé zmienky o samotnom meste s dnešným názvom dokážeme zaznamenať okolo roku tisíc nášho letopočtu, no na jeho území sa našli hroby už z 8. storočia pred n. l.

Nie je to ani tak dávno, keď sa naprieč regiónom presúval Carlo Levi, politický nepriateľ Mussoliniho. Ako píše TimeOut, Levi pri opise toho, ako v regióne prestal plynúť čas, vo svojej knihe využil poznámku jedného z miestnych obyvateľov: „Kristus sa zastavil pri Eboli.“

Craco ale v období 2. svetovej vojny už bolo poloprázdne – ako píše Craco Society, veľa obyvateľov mesto opustilo pri odchode do Severnej Ameriky na prelome 19. a 20. storočia, aby si zabezpečilo lepšie životné podmienky.

O čo sa nepostarala vojna a talianska ekonomika, to dokončila príroda. Tá donútila druhú vlnu obyvateľov opustiť mesto v roku 1963 pri zosuve pôdy, následne ďalší opustili mesto pri povodniach v roku 1972. Poslednou bodkou bolo zemetrasenie v roku 1980. Po tejto prírodnej katastrofe sa mesto úplne vyľudnilo – odvtedy ostáva ako spomienka kedysi živého sveta v regióne, ktorý zastal v čase.

Obľúbená lokalita filmárov aj turistov

O mesto však dodnes záujem neutícha. Práve pre jeho feudálny, takmer biblický vizuál, prachom pokryté domy bez majiteľov a prázdne ulice sa mesto stalo počas rokov obľúbenou lokalitou, kde sa združujú filmári z celého sveta. Notorickým príkladom je využitie slnečného monumentu vo filme Mela Gibsona s názvom The Passion of the Christ, no mesto sa okrem toho podľa IMDB objavilo minimálne v ďalších desiatich snímkach. Za zmienku stoja filmy Quantum of Solace s Danielom Craigom, dramatická komédia France z roku 2021, či biblický príbeh Márie a Jozefa vo filme The Naivity Story.

Pre tých, ktorí nemajú v pláne natáčať veľkolepé celovečerné filmy, je však tiež možnosť toto mesto duchov navštíviť. Ako informuje Luxe Adventure Traveler, za prehliadku mesta si zaplatíte 10 eur, v prípade anglickej prehliadky by to malo byť približne 15 eur (sumy sa môžu líšiť v závislosti od aktuálnych cien). Prehliadky sú dostupné každý deň od rána do večera, pričom začínajú okolo 10.00 hod ráno. Opakujú sa každú hodinu a dĺžka jednotlivej prehliadky je zhruba rovnako dlhý čas.

Uložiť článok

Najnovšie články