Foto: Yoichi R Okamoto, White House photographer [1], Public domain, via Wikimedia Commons

Predstavte si, že nejaký vedec vybuduje v rámci experimentu raj pre myši a bude sledovať, čo sa udeje.

Presne to totiž urobil v roku 1950 americký etológ menom John Calhoun, ktorý experimentu zasvätil celý svoj život. Vybudoval dokonalý svet pre myši a sledoval, čo sa bude diať, ak budú žiť v dokonalom blahobyte. Bizarné však je, nakoľko je možné výsledky jeho pozorovaní vztiahnuť aj na ľudstvo. Z toho, čo sa v myšacej utópii dialo, až mrazí o to viac, že podobný osud možno čoskoro čaká aj nás.

Vybudoval raj pre 3 000 hlodavcov

Prečo si pre svoj experiment zvolil práve myši? Lebo sa rýchlo množia, mohol teda pozorovať vývoj niekoľkých generácií naraz v relatívne krátkom časovom rozpätí. Okrem toho, pozoroval potkany a myši vo voľnej prírode a zistil, že na území určitých rozmerov zvieratá udržiavali populáciu s približne konštantným počtom jedincov v rôznych skupinkách, napriek tomu, že boli schopné množiť sa a splodiť omnoho viac potomkov.

Rozhodol sa teda, že populáciu prenesie do laboratória a vytvorí pre myši ideálne podmienky, píše portál IFLScience. Vždy mali k dispozícii neobmedzený prísun vody, jedla, veterinár sa staral o to, aby boli vždy zdravé a neboli vystavené žiadnym stresorom. Vo výbehu bol priestor pre približne 3000 myší. Bol uzavretý, myši sa teda nemohli dostať von, ale ani žiaden predátor dnu. Priestor bol rozdelený do viacerých oddelení, čo myšiam umožnilo vytvoriť sociálne skupiny.

Foto: Cat Calhoun, CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons

Do výbehu umiestnil 4 páry myší, 4 samcov a 4 samice. Postupne si zapisoval zmeny v počte jedincov aj ich správanie. Zistil, že v existencii skupiny myší nastali 4 fázy. Prvou z nich bola fáza usilovania. Myši objavovali nový priestor, skúmali ho a budovali si svoje teritóriá a hniezda. Druhú fázu nazval populačnou explóziou. Myši sa množili a všimol si, že v niektorých jednotkách viac, v iných menej. V tých častiach, kde sa premnožili, začalo byť tesno a spotrebovávali viac zdrojov.

Tretia fáza bola fázou rovnováhy, keď sa počet jedincov ustálil na 2200, napriek tomu, že vo výbehu bol priestor pre 3000 jedincov. V tejto fáze napokon došlo ku kolapsu myšej civilizácie. Nové generácie už nemali toľko priestoru, ako tie pôvodné. Začali sa objavovať sociálne dysfunkcie. Niektoré myši boli agresívne, bojovali o pozíciu a niektoré samce boli permanentným terčom útokov.

Stupňovala sa agresivita, pribúdali deviácie

Calhoun si všimol, že mnoho samíc nedokázalo donosiť mláďatá. Ak ich aj donosili, neboli schopné sa o ne postarať. Úmrtnosť mláďat dosahovala v niektorých skupinách až 96 percent. Samce začali byť sexuálne deviantné, požierali sa navzájom a niektorí jedinci sa utiahli a kŕmili a hýbali sa len vtedy, keď zvyšok populácie spal. Dochádzalo k úpadku správania, píše Smithsonian Magazine.

Nová generácia myší nemala v spoločnosti miesto, všetok čas preto venovali kŕmeniu, pitiu, spánku a starostlivosti o svoj kožúšok. Boli menej inteligentné než predošlá generácia a nedokázali sa množiť, nezapájali sa do žiadnych sociálnych interakcií. Z raja sa tak postupne stávalo peklo.

Foto: Yoichi R Okamoto, White House photographer [1], Public domain, via Wikimedia Commons
Poslednou fázou bola fáza úpadku. Ako sa dozvedáme z Calhounovej práce, počet jedincov začal prudko klesať. Takmer každý jeden jedinec bol kvôli narastajúcej agresivite poranený. Žili vedľa seba bez toho, aby si jeden druhého všímali alebo na seba útočili len tak, bez akejkoľvek príčiny. Neboli schopní socializovať sa, ani páriť. Každý sa staral len o svoje potreby. Posledná myš uhynula 600 dní od začiatku experimentu. Calhoun svoj experiment zopakoval niekoľkokrát, zakaždým však s rovnakým výsledkom. Populácia napokon vždy vyhynula.

Všimli ste si paralelu?

Napriek tomu, že jediným limitujúcim faktorom bol priestor, došlo k úpadku sociálneho správania a populácia myší napokon zanikla, píše Atlas Obscura. Pozorovania z Calhounových experimentov až príliš nápadne pripomínajú správanie ľudí v súčasnosti. Možno by ste si pomysleli, že ľudia predsa nie sú limitovaní priestorom, stále sa máme kam sťahovať. Všimnite si však, že v čase, keď skaza začínala, myši osídlili len časť výbehu. Preľudnené boli len niektoré časti. Podobne je to aj na Zemi.

Je náročné porovnávať myší utopický experiment s podmienkami ľudstva, keďže myši sa nachádzali v kontrolovanom prostredí a podmienkach. Na ľuďoch podobný experiment nie je možné vykonať, je však možné vidieť, kam spoločnosť smeruje.

Vezmime si napríklad také Nemecko (príklad je však možné aplikovať aj na Japonsko či Španielsko). Úrady hlásia, že mestské časti začínajú byť preľudnené, zatiaľ čo z vidieckych oblastí sa stávajú mestá duchov. Ceny bytov v Mníchove stúpajú, inde však stoja obydlia opustené, informoval časopis Spiegel. Podobne ako utopický raj, aj Nemecko je rozdelené do viacerých regiónov s bohatými zdrojmi, pričom niektoré oblasti sú preľudnené. Vedci predpovedajú, že podobne ako v Calhounovom experimente bude počet deviácií narastať a ľudia budú čoraz menej plodní.

Problémy s plodnosťou trápia množstvo ľudí už teraz. Príkladom v tomto prípade je Japonsko či Kórea. Podobne ako populácia myší, aj ľudia potrebujú mať zmysel života. Potrebujú sa o niečo snažiť. Snaha o prežitie nás spája ako druh. Ak sa však o nič snažiť nemusíme, náš život sa stane povrchným.

Vedci predpovedali, že v roku 2017 dôjde v Kórei k populačnému vrcholu s počtom obyvateľov 50 miliónov. Nasledovať bude úpadok a do roku 2050 klesne počet obyvateľov na 42 miliónov. Dôvodom je nedostatok práce, ktorého následkom je nedostatočný príjem a neschopnosť postarať sa o potomstvo. Starí ľudia odchádzajú do dôchodku čoraz neskôr, mladí sa preto nemajú kde uplatniť.

Narastajúca agresivita

Tento fenomén je možné badať celosvetovo. Aj keď agresivita existovala vždy, stále mala svoj dôvod, napríklad boj medzi kmeňmi pre nedostatok zdrojov. V súčasnosti nemusíme bojovať o územie, agresivita napriek tomu stúpa. Práve agresivita však bola počiatkom sociálneho úpadku myší. Čo bolo jej dôvodom? Nedostatok priestoru a nedostatok možností začleniť sa do spoločnosti a uplatniť sa. Podobne sú na tom dnes mladí ľudia. Boj o sebapresadenie a uznanie je nesmierne krutý.

Foto: unsplash

Postupný sociálny úpadok spôsoboval mnohé bizarné formy abnormálneho sociálneho správania. Samce medzi sebou čoraz častejšie bojovali. Keďže nie každý môže byť alfou, porazení sa utiahli. Staršie samce sa vzdávali a nechávali samice, aby sa postarali o rodinu samé. Následne boli samice agresívnejšie a často napádali aj vlastných potomkov. Čoraz častejšie počúvame zo správ o matkách, ktoré zanedbávajú alebo týrajú svoje deti. Milióny ľudí sa stávajú extrémnymi introvertmi. Vyhýbajú sa ostatným a väčšinu času trávia zavretí doma.

Tí krásni

V Japonsku sa čoraz častejším fenoménom stávajú tzv. „grass eaters“, teda tí, ktorí neprejavujú záujem o vzťahy s opačným pohlavím. Nie sú však homosexuáli, ani asexuáli, jednoducho nemajú záujem o vzťah, píše The Guardian. Väčšinu času a peňazí investujú do starostlivosti o seba. V iných krajinách sú za „tých pekných“ považované celebrity a vyznávači kultu krásy.

S postupom času bude viditeľných omnoho viac paralel s experimentom s utopickým mestom myší. Omnoho viac dôkazov, že smerujeme k sociálnemu úpadku. Aj keď niektorí možno považujú porovnávanie s myšami za urážlivé. Avšak pravidlá, aké sa vzťahovali na myši, sa vzťahujú aj na nás. Ak sa však chceme považovať za niečo viac, za pánov tvorstva, mali by sme sa poučiť.

Foto: unsplash

Po opakovaní experimentu sa Calhoun rozhodol, že príde na to, ako úpadku spoločnosti myší zabrániť. Donútil myši k tomu, aby sa o seba navzájom zaujímali, komunikovali a pomáhali si. Ak sa chcela myš dostať k vode, potrebovala, aby jej iná myš stlačila páčku. Pokiaľ na páčke stála ďalšia myš, voda tiekla. Ak chceli prežiť, museli spolupracovať a učiť sa sociálnemu správaniu. Každá myš mala svoju úlohu a zmysel. Do fungovania spoločnosti sa zapájali všetci a populácia sa udržiavala konštantná. Tento fenomén dostal pomenovanie „revolúcia súcitu“. Sme jej schopní aj my?

0
Uložiť článok
Komentovať