Obaja pôsobia vo verejnom priestore, no v otázke synovho súkromia majú s Dominikou jasno – chcú ho chrániť pred zbytočnou pozornosťou. Juraj rozhodnutie opisuje jednoznačne: „S Dominikou sme si vedomí, že sme súčasťou nejakého verejného života skrz našu prácu, ktorú sme si dobrovoľne vybrali, ale rozhodli sme sa, že to necháme na ňom, keď vyrastie. Nech sa sám rozhodne, či chce byť súčasťou verejného života, alebo nie. Dovtedy ho budeme chrániť.“ Podľa neho si ich syn zaslúži pokojné, prirodzené detstvo mimo svetiel reflektorov.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Každý deň sa podobá na niekoho iného
Otázka, na koho sa synček najviac ponáša, je u nich doma podľa Juraja neustálou témou, a odpoveď sa vraj mení takmer denne. „Každý druhý deň na niekoho iného. Najprv všetci hovorili, že sa podobá na mňa a potom na Dominiku, potom na jednu starkú, potom na druhého deda a potom na prvého deda a potom na druhú starkú. Teraz sa začína podobať dokonca na prarodičov.“
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Hudba ako súčasť rodinnej pohody
V ich domácnosti znie spev takmer každý deň, a hoci by niekto čakal detské pesničky, Bačovci idú svojou cestou. Uprednostňujú hudbu, ku ktorej majú osobný vzťah. „Spievame mu pesničky, ale také, ktoré my sami počúvame, a ku ktorým máme nejaký vzťah. Takže Dominika mu spieva muzikálové pesničky alebo také, ktoré pozná z domu ako uspávanky. Nepúšťame mu žiadne cédečka ani podobne. Úplne ho zatiaľ chránime pred akýmkoľvek digitálnym smogom,“ prezradil Juraj.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
On sám volí ešte originálnejší repertoár: „A čo sa týka mňa, tak ja mu zase spievam svoje obľúbené piesne, na ktorých sa strašne smeje. Väčšinou od kapely Čad, Rammsteinu, Horkýže slíže… Krásne ho to vždy uspí.“
Nahlásiť chybu v článku