Víťaz open call World Music Festivalu Bratislava. Mladý talentovaný cimbalista Ľubomír Gašpar, vám v rozhovore priblíži nie len nepoznané možnosti tohto hudobného nástroja, ale aj to, aká bola jeho cesta hudobníka k prvým väčším úspechom. Ľubomír Gašpar Cimbal Projekt si budete môcť užiť už tento piatok 22. septembra o 18:00 na Hlavnom námestí v Bratislave.
Kde si sa stretol prvýkrát s hudbou?
Pochádzam zo známeho muzikantského rodu z Podpoľania, z malého malebného mesta Detva. Prvý kontakt s hudbou prišiel priamo tam. Mama je hudobníčka, strýko, teta, v podstate celá rodina a aj širší okruh rodiny sú hudobníci. Generácie našej rodiny dozadu, boli prví muzikanti, ktorí na tomto území hrávali.
Bol cimbal prvým nástrojom na ktorom si začal hrať?
V našej rodine hrajú všetci na husle. Ja som jediný cimbalista, ale musel som aj ja pokračovať v tradícii a začínať s husľami. Nebola iná možnosť. Keď som mal 5 rokov, začal som chodiť k svojmu strýkovi Romanovi Berkymu dis.art, ktorý je vynikajúci učiteľ, ale keďže mi je strýko, mal na mňa pravdepodobne vysoké nároky a ja som to veľmi nezvládal. Potom som prišiel domov a keďže mama je huslistka tiež so mnou chcela cvičiť a to som už vôbec nezvládal. (smiech ) Boli to boje a plač a nakoniec sme to po polroku zabalili. Neskôr som chodil chvíľu na klavír a ten mi dodnes ostal prirastený k srdcu. Využívam ho ako skvelého pomocníka pri aranžovaní. Najsvetlejší moment prišiel na základnej umeleckej škole v Detve, keď tam začal učiť vynikajúci učiteľ Mgr. art. Dezidér Axman. Počul som ho hrať a keď som sa vrátil domov povedal som mame, že chcem hrať na cimbal a tam to začalo.
Hrával si už od malička, ale neskôr si sa rozhodol venovať hudbe profesionálnejšie a aj si ju študoval.
Najprv som študoval na Základnej umeleckej škole a popri tom, som hrával v rôznych folklórnych súboroch. Tam som sa zoznámil s tradičným slovenským folklórom . Potom som pokračoval štúdiom na Konzervatóriu Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici v triede výborného pedagóga Mgr.art Martina Budinského kde som sa zdokonaľoval a naberal cenné informácie v oblasti klasickej hudby.
Ktoré hudobné štýly ťa ako hudobníka najviac ovplyvnili?
Počas obdobia štúdia na konzervatóriu som spoznal nové žánre ako tradičná maďarská rómska hudba, world music a jazzová hudba. K jazzu som sa dostal vďaka môjmu otčimovi Klaudiusovi Kováčovi, ktorý je vynikajúci jazzový muzikant a pedagóg. Bola to pre mňa nepoznaná muzika, ale tým, že som ju doma každý deň, chcene nechcene počúval, som si našiel cestu aj k tejto hudbe.
Hrával si v nejakej kapele už aj počas štúdia?
S mojimi priateľmi Michalom Uglerom a Tomášom Gašpieríkom sme založili kapelu „Dulcimer Free.“‚ Bol to taký začiatok mojej malej world music a jazzovej kariéry. Hrávali sme po miestnych kluboch jazzové štandardy, vlastné skladby a aranžované ľudové piesne. Neskôr som spolu s kontrabasistom Tomášom Gašpieríkom, začal hrávať v zoskupení Bohemiens s výbornou huslistkou Barborou Botošovou. Tu sme veľa pracovali na aranžmánoch a boli sme hlbšie zasvätení do world music hudby. Bolo to veľmi pekné obdobie počas ktorého sme odohrali veľa koncertov a zažili mnoho krásnych zážitkov.
Momentálne sa venuješ najmä svojmu sólovému projektu Ľubomír Gašpar Cimbal Projekt. Skús nám ho priblížiť.
Tento projekt som cítil už veľmi dlho. Už dlho som mal potrebu vydať zo seba výsledok mojej hudobnej cesty. Hrával som folklór, klasickú hudbu a z časti aj jazzovú hudbu a world music a chcel som to nejak skĺbiť do jedného projektu. Ono to prišlo spontánne. Mal som už v hlave rozpracované nejaké aranžmány a aj zvuk kapely, ale stále som nevedel s kým to budem hrať, kde to budem hrať a kedy príde ten čas. Zbadal som na internete súťaž, ktorá sa konala v Prahe. Bola to medzinárodná jazzová súťaž „Mladí ladí jazz 2016“. Pod záštitou organizácie Jazz Fruit. Hovorím si, že toto by mohol byť ten prvý krok. Tak som sa rozhodol obvolať svojich kamarátov a opýtať sa ich, kto chce so mnou hrať. Najprv to bol klavirista Emanuel Gorči, spomínaný kontrabasista Tomáš Gašpierik a bubeník Samuel Juráš. Poprosil som ich, či by boli ochotní nahrať so mnou demo nahrávku a poslať ju na súťaž. Chalani boli radi. Dali sme si skúšku a zbúchali sme to za dva dni. Nahrali sme to a poslalo sa to do Prahy. Na základe tej nahrávky nás vybrali. Stala sa však taká vec, že ani jeden z mojich hudobných kolegov sa nakoniec nemohol na súťaž dostaviť. Klavirista odišiel na loď, bubeník mal absolventský koncert a kontrabasista dostal dlhotrvajúce hudobné angažmá v Sľuku. Takže som ostal sám. Opäť som premýšľal, že koho zavolám. Napadlo ma, že mám kolegov z konzervatória, top muzikantov, ktorí sa venujú hlavne jazzu, ale napriek tomu sú univerzálni muzikanti. Je to Jakub Tököly na klavír, Kristian Kuruc – bicie a Peter Korman – kontrabas. Chalani študovali u Klaudiusa Kováča, neskôr v Brne na Janáčkovej Akadémii a Jakub študoval na Univerzite vo Viedni. Volal som chalanom, že je takáto súťaž a či by do toho išli. Povedal som im akú mám víziu, čo by som chcel hrať a akú muziku by som chcel robiť. Chlapci boli nadšení, ochotní a tak sme si dali niekoľko skúšok a išli sme na súťaž. Získali sme prvé miesto a vďaka tomu sme dostali možnosť nahrávať v Prahe v štúdiu Hostivař náš debutový album.
Následne na to sa vám začalo dariť aj na Slovensku.
Zúčastnili sme sa súťaže Nové tváre Slovenského jazzu. Bol som hodnotený iba ja, pretože moji kolegovia na tejto súťaži už hodnotení boli a boli aj laureátmi. Dostal som dve ocenenia. Jedno ocenenie bola cena SOZA za autorskú skladbu Yiddish Wedding a druhá cena bola Cena za interpretáciu a zaujímavé prevedenie folklóru.
Nedávno ste sa prihlásili na open call World Music Festivalu v Bratislave, ktorý ste aj vyhrali. Organizátori festivalu vás označujú za etnodžezové kvarteto. Je to najmä preto, že kombinuješ tradičný ľudový nástroj cimbal s jazzovým triom. Aké sú podľa teba možnosti využitia cimbalu ako nástroja?
Cimbal má hlavné využitie vo folklóre. Myslím si, že tento nástroj je zakliesnený vo folklórnych medziach a ja sa ho snažím z tadiaľ vytiahnuť. Ponúka veľmi širokú paletu farieb zvuku. Dokáže byť clivý, vznešený, expresívny môže byť vášnivý. Na cimbale sa dá vytvoriť aj strašne veľa nálad a je použiteľný v každej hudbe. My používame v “Cimbal projekte“ aj hip hopové a funky rytmy. Máme to naozaj veľmi veľmi pestré. Pre mňa cimbal na to aké má možnosti je zatiaľ ešte nevyužitý nástroj a ja sa ho snažím maximálne využiť a pozerať sa naň z iného uhla pohľadu .
Kam chceš smerovať svoju hudbu a čomu sa najviac momentálne venuješ?
Zatiaľ je to world music spojená s jazzom, preto mám aj za sebou jazzové trio. Ja nie som vyložene jazzový muzikant tak ako moji kolegovia. Oni zase neprešli v takej miere tou muzikou, ktorou som prešiel ja a takto sa krásne dopĺňame. Niektoré skladby si vyžadujú aby som hral “jazzovo“ a zase v niektorých skladbách, keďže vychádzame z folklóru vyžadujem ja od nich aby v improvizáciach bol počuť ten folklórny kód. Niekedy sa „zakódujeme potom odkódujeme“ a v hudbe sa k sebe takto približujeme a vzniká tým naozaj zaujímavá kombinácia a prepojenie viacerých hudobných štýlov. Tento program vznikol veľmi spontánne a vychádzal z toho, čo som prežil. Cielene nechcem svoju muziku zatiaľ nikam smerovať. Za posledný rok som zažil veľa zaujímavých vecí a získal som nové životné skúsenosti. Teraz iba čakám, kedy to začne zo mňa chŕliť, pretavím to do hudby a začneme spolu s chalanmi na tom pracovať.
Nahlásiť chybu v článku