Keď sa povie Fínsko, mnohí si predstavia sneh, typické saunovanie či Santa Clausa. Svoje o tom vie aj Slovenska Michaela Ahonen, ktorá sa sem presťahovala, pracuje tu a žije so svojou rodinou. Prináša fascinujúci pohľad na zaujímavé zvyky, ale aj na všedný život, ktorý je oproti tomu, aký poznáme my, v mnohom odlišný. A tým sa stáva pre nás príťažlivým. Ak ste si doteraz mysleli, že o Fínsku toho viete veľa, možno vám prostredníctvom svojich príbehov ukáže, že je to úplne inak.
V rozhovore s Michaelou Ahonen sa dozviete aj:
- aké sú najväčšie rozdiely medzi životom na Slovensku a vo Fínsku;
- na čo si vo Fínsku ťažšie zvykala;
- prečo si tu cudzinci nedokážu jednoducho nájsť prácu;
- koľko tu ľudia zarábajú a aké sú ich výdavky;
- čo je vo Fínsku lacnejšie ako na Slovensku;
- prečo si tu ženy žijú lepšie;
- aké má život vo Fínsku negatíva.
Prečo ste odišli žiť do Fínska?
Našla som si tu prácu na polovičný úväzok v jednej promočnej agentúre a skoro v rovnakom čase aj priateľa, teraz už manžela. Ako grafickej dizajnérke sa mi tu páčil svet dizajnu a ako Slovenke unavenej zo zle riadenej krajiny mi tu imponoval pokoj, absencia korupcie a poriadok.
V čom vidíte najväčšie rozdiely medzi životom vo Fínsku a na Slovensku?
Je toho viac, ale asi najviac mi bije do očí, ako si Fíni medzi sebou viac-menej dôverujú, na rozdiel od Slovákov, ktorí často všade u všetkých čakajú nejaký podraz. Takisto sa tu, na rozdiel od Slovenska, vo všeobecnosti nepodvádza, korupcia je tu minimálna a dane sa odvádzajú poctivo, lebo všetci vieme a rozumieme tomu, že z toho potom máme benefit.
Bolo niečo, na čo ste si dlhšie zvykali? Napríklad vo svojej novej knihe s názvom Sneh, sauna, Suomi spomínate nástrahy v podobe zimy a tmy. Ako ste to mali v tomto prípade vy?
Na tmu v zime, s tou mám doteraz problém, aj keď som už začala konečne poctivo a bez brblania jesť vitamín D, a všade vešať vianočné svetielka už od začiatku novembra.
Takisto mi robí problémy ukrutne krátke leto. Našťastie, po lete je tu pekná jeseň a lesy plné bobúľ a hríbov, takže aspoňže tak.
O Fínsku sa hovorí ako o krajine s najšťastnejšími ľuďmi na svete. Prečo je to podľa vás tak a aké je „tajomstvo“ Fínov?
Píšem o tom aj v knihe, ale v skratke: Štát sa nám tu nepletie pod nohy, a všetko tu v princípe veľmi dobre funguje, preto veľa napríklad byrokratických vecí nemusíme riešiť a stresovať sa nimi. Fíni sú takisto vo všeobecnosti skromným národom a sú spokojní, aj keď sú veci “tak akurát”. Aj keď, tu si povedzme rovno, že ich “tak akurát” je na vcelku vysokej úrovni.
Napríklad taká “akurátna” škola alebo škôlka má veľmi vysoko nastavenú latku, a tak je aj v zapadnutom mestečku na veľmi vysokej úrovni, lebo tu to tak národ očakáva a je na to zvyknutý. Tým pádom odpadáva stresujúce kalkulovanie a strategizovanie o tom, kde bývať a ako dostať dieťa na školu tam a hentam, lebo krajina je nastavená tak, že každá škola v okolí je principiálne dobrá a až tak sa nelíši od inej školy inde.
Ďalšie “tajomstvo” by mohlo byť v tom, že ľudia chodia von v akomkoľvek počasí. Na toto je milión štúdií, pobyt vonku vždy prospieva nálade. Na druhej strane, metodika týchto výskumov neberie všeličo do úvahy, a tak opomína to, že vo Fínsku je napríklad dosť vysoký výskyt depresií, čo teda nie je asi zrovna ukazovateľom “šťastia”.
Ako vás vnímajú domáci? Bolo ťažké „zapadnúť“, alebo s cudzincami nemajú problém?
Ja som sa tu tak integrovala, že ma nedávno vzali ako dobrovoľníčku do jednej veľkej neziskovej organizácie na program “Kamarátka prisťahovaleckých mám”, ktorý je obvykle len pre Fínky, pretože v tomto programe pomáhame prisťahovaleckým mamám zorientovať sa v živote vo Fínsku, pochytiť nejakú fínčinu a naučiť sa miestne obyčaje. Celkom irónia, ale zjavne som už dostatočne pofínčená, a tak mi bola pridelená jedna ukrajinská mama a stretávame sa a debatujeme o všeličom fínskom, dala som jej učebnicu fínčiny, a tak.
Inak je to ale krajina dosť xenofóbna a cudzinci tu reálne majú problém nájsť si prácu vo svojom odbore a začleniť sa do spoločnosti, a preto tu často vyštudujú (výbornú) univerzitu a zamestnajú sa inde, napríklad v Estónsku alebo v Nemecku.
Média to stále riešia, ale v spoločnosti nejaké extra zmeny nevidím, leda tak k horšiemu, aspoň po posledných voľbách, kedy vyhrali Praví Fíni (miestni národniari s agendou všelijako cudzincom sťažiť už aj tak nie ľahký život v tejto krajine).
Vidíte nejaké rozdiely medzi mentalitou miestnych a ľudí zo Slovenska?
Sú obrovské, hlavne v spomínanej dôvere ľudí medzi sebou. Takisto tu nie je zvykom druhým pindať do života, miešať sa do záležitostí súkromného charakteru alebo kradnúť.
Ako sú na tom miestni ekonomicky? Ak to viete posúdiť, koľko zarába priemerný človek a ako je to s výdavkami? Dokážu bez problémov vyžiť?
Pre odomknutie obsahu zadaj svoj e-mail
Registrácia a platba bude dokončená po zadaní e-mailu.
Staň sa členom Interez PREMIUM
a získaj neobmedzený prístup.
Predplatné môžeš zrušiť kedykoľvek.
Nahlásiť chybu v článku