sibam

Ilustračná foto: Profimedia

Pre svoj mimoriadny význam bol Šibám v roku 1982 zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

„Je jedným z najstarších a najlepších príkladov urbanistického plánovania založeného na princípe vertikálnej výstavby,“ uvádza organizácia. Mesto je takmer úplne izolované od iných sídiel a páve vďaka tejto odľahlosti si podľa UNESCO dodnes zachováva jedinečné a ucelené svedectvo o živote tradičnej spoločnosti v tomto prostredí.

sibam
Foto: Jialiang Gao www.peace-on-earth.org [dead link], CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons
Pozoruhodná je aj úroveň miestneho inžinierstva, najmä pri výstavbe odolných budov. Veže majú charakteristický lichobežníkový tvar – pri základni sú steny hrubé a smerom k vyšším poschodiam sa postupne zužujú, čo zabezpečuje mimoriadnu stabilitu celej konštrukcie. Stavby vznikali z nepálených tehál vyrobených z miestnej pôdy a ich povrch pokrýva tradičná hlinená omietka.

Tá síce účinne chráni materiál, no v dôsledku veternej erózie si vyžaduje pravidelnú obnovu, ktorá je dodnes neoddeliteľnou súčasťou života v meste. Ako uvádza The Guardian, miestni neustále pracujú aspoň na niektorých zo 444 budov, aby predišli prasklinám a možnému zrúteniu.

Budúcnosť mesta je ohrozená

Mesto však v 21. storočí prechádza krízou. Po útoku al-Káidy na chrám v oblasti v roku 2007, pri ktorom zahynulo desať ľudí vrátane ôsmich turistov zo Španielska, sa návštevníci mestu skôr vyhýbajú.

V článku z roku 2019 sa uvádza, že vzácne lokality dnes miestami pokrýva odpad a grafity, zatiaľ čo staroveké rezby poškodzujú piesočné búrky.

Foto: National Archives at College Park – Cartographic, Public domain, via Wikimedia Commons

„Šibám, 1 700 rokov stará osada, sa do značnej miery vyhla priamemu násiliu. Napriek tomu, že je zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO, trpí dlhodobým zanedbávaním,“ uzatvára The Guardian.

Uložiť článok

Najnovšie články