Fotografia Londýna z roku 1940 po útoku Luftwaffe, foto: Archív SITA

Matematici modelovali scenáre alternatívnej histórie z obdobia druhej svetovej vojny.

Akýkoľvek pohľad na historické udalosti vyvoláva množstvo otázok o jej alternatívach. Čo ak by sa veci stali inak? Čo ak by sa ľudia rozhodli inak? Čo ak by bolo iné počasie, odlišné podmienky alebo by sa niekto rozhodol nesúhlasiť? Kým ľudia otázku „čo ak“ milujú, historici ju vnímajú celkom opačne. Najnovšie sa tak do alternatívnej histórie pustili vedci z odboru matematiky.

Bitka o Britániu patrí ku kľúčovým kapitolám druhej svetovej vojny. Písal sa júl 1940, pevninská Európa patrila nacistickému Nemecku a pred Hitlerom stála posledná prekážka – La Manche. Britániu pred inváziou nacistických vojsk chránil prieliv, ktorý má v najužšom mieste len 32 km. Útok tak musel prísť zo vzduchu. Nemecké Luftwaffe bitku o Britániu nakoniec prehralo. Čo ak by sa však niektoré veci stali inak? Podľa matematikov z univerzity v meste York mohlo Nemecko bitku vyhrať a ktovie, možno aj celú vojnu.

Letka Spitfireov počas spomienkovej udalosti, foto: Archív TASR/AP

Čo ak by sa Nemci nerozhodli bombardovať Londýn? Čo ak by Hitler začal s bitku o Britániu skôr? Čo by sa stalo keby veliteľ Luftwaffe Hermann Göring nariadil bombardovať britské letiská počas celého trvania ťaženia na ostrovoch? Práve na tieto otázky sa s pomocou štatistického modelovania pokúsili odpovedať matematici z univerzity v Yorku a načrtnúť tak spôsob, ako možno s pomocou výpočtov odpovedať na ďalšie otázky ohľadom alternatívnej ľudskej histórie.

„Špeciálna štatistická metóda umožňuje modelovať alternatívne ťaženia, v ktorých Luftwaffe predlžuje alebo naopak skracuje rôzne fázy bitky, či mení svoje ciele,“ vysvetľuje v tlačovej správe univerzity spoluautor výskumu Jamie Wood.

Matematici sa v modelovaní zamerali na dve najčastejšie „čo ak“ otázky spojené s bitkou o Britániu. Tá prvá znie, ako by vyzeral jej výsledok, ak by Luftwaffe na Britské ostrovy zaútočilo skôr a nečakalo by až do júla 1940. Wood taktiež vysvetľuje, že v modeloch rátali s posunutím štartu nemeckej operácie o tri týždne, teda v júni 1940. Luftwaffe totiž nemohlo na Britániu zaútočiť skôr ako pripravilo dobyté francúzske letiská. Druhá otázka znie, či by nacistom v bitke pomohlo, ak by sa namiesto bombardovania Londýna za účelom znižovania morálky civilného obyvateľstva zamerali na bombardovanie britských letísk, z ktorých na protiútoky vzlietali letky Britského kráľovského letectva (RAF).

Spitfire počas spomienkovej udalosti, foto: Archív TASR/AP

Z výsledkov štatistického modelovania vedci hovoria o dramatických dôsledkoch. Napriek tomu, že nie je možné štatisticky určiť, aké šance malo RAF na víťazstvo v júli 1940, štúdia britských matematikov ukazuje, že spomínané zmeny by pomyselný jazýček váh posunuli výrazne na stranu nacistického Nemecka. Inými slovami, v alternatívnej histórii mohli Nemci bitku o Britániu vyhrať. Ak boli reálne šance RAF v júli 1940 50 %, zmena spomínaných podmienok ich redukuje na 10 %. Ak by aj pravdepodobnosť víťazstva Britov bola 98 %, pri skoršom začiatku operácie a taktickom bombardovaní letísk sa šance RAF redukujú na 34 %.

Na otázky o alternatívnej histórii odborníci odpovedajú len neradi. Podľa matematikov z univerzity v meste York im metóda štatistického modelovania poskytuje nástroj na skúmanie nezrealizovaných súvislostí či riešenie rôznych historických sporov.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )