Book of lion

/ 658 / Mária S.
Vyhynutie nemusí znamenať milióny rokov dozadu. Niektoré živočíchy vyhynuli aj len pred pár rokmi a to nám dovolilo ich aspoň zvečniť na fotografiách, či videách.

Keď počujeme, že nejaký druh vyhynul, v mysli sa prenášame do dávnych dôb. Málokedy si uvedomíme, že existovali aj druhy, ktoré vyhynuli len pár rokov dozadu. Aj keď podobu tých dávnejšie vyhynutých máme možnosť spoznať cez maľby, či archeologické nálezy, nevyrovná sa to napríklad takému videu, na ktorom vidíte pohyby a správanie daného živočícha, alebo jeho vernej fotografii. Tu je desať živočíchov, ktoré žiaľ už vyhynuli, ale podarilo sa ich aspoň zachytiť na film.

Zebra Kvaga – vyhynutie v roku 1883

Frederik York: Biodiversity heritage library

Zebra Kvaga je poddruh zebry stepnej. Tento živočích žil v Južnej Afrike až do 19. storočia. Od iných zebier sa líši tým, že má pruhy hnedej farby, ktoré má predovšetkým v prednej časti tela, pokým zadná časť je celá hnedá, bez pruhov.

Dôvodom vyhnutia Zebry Kvaga boli Holanďania, ktorí sa usadili v Južnej Afrike a vybrali si práve toto zviera, aby ním kŕmili ich vlastné domestikované zvieratá. Ešte pred úplným vyhynutím sa podarilo zopár exemplárov tohto druhu zebry preniesť do európskych zoo. Zebra Kvaga na tomto obrázku je jediná, ktorú sa kedy podarilo odfotografovať.

Holub sťahovavý – vyhynutie v roku 1914

Wisconsin historical society

Tento druh z čeľade holubovité, bol kedysi jeden z najviac vyskytujúcich sa vtákov v Severnej Amerike, kde vo veľkých kŕdľoch okupoval prakticky celé územie. Predpokladá sa, že v istom období ich v Amerike bolo tri až päť miliárd. Tieto holuby boli schopné dosahovať rýchlosť až 100 km/h. Po osídlení Ameriky boli tieto holuby vo veľkom lovené ako obživa, ale aj zo zábavy a taktiež ich vyhynutiu napomohlo aj odlesňovanie. Posledný divoký jedinec tohto druhu bol zastrelený v roku 1901a posledný holub sťahovavý v zajatí, menom Martha zomrel 1. septembra 1914 v zoo v Cincinnati. Na fotografii je zobrazený jeden z posledných holubov tohto druhu, ktorý tak isto ako Martha, žil v zoo v Cincinnati.

Heath hen – vyhynutie v roku 1932

Bol to veľký vták žijúci v Severnej Amerike, ktorý vyhynul v roku 1932. V období kolonizácie to bol veľmi rozšírený vták, ktorý sa stal častou formou obživy. Dokonca existujú špekulácie, že vtáctvo ktoré konzumovali počas večere prvého Vďakyvzdania nebol moriak, ale práve heath hen. Ku koncu 18. storočia tento vták získal reputáciu ako jedlo chudobných. Práve kvôli tomu, že bol tak populárnou obživou, jeho populácia rapídne klesala. V roku 1890 ich bolo už len 120-200, lokalizovaných v Martha’s Vineyard v Massachusetts. V roku 1908 sa stali chránenými a ich populácia rýchlo narastala. To však nepomohlo, keďže z rôznych dôvodov ako požiar, či choroby sa ich počet opäť začal znižovať. V roku 1928 už žil len jeden jediný samec tohto druhu, ktorý zomrel 11. marca 1932.

Vakovlk Tasmánsky – vyhynutie v roku 1936

Vakovlk Tasmánsky, ľudovo nazývaný aj Tasmánsky tiger, alebo Tasmánsky vlk, je najväčším známym mäsožravým vačkovcom. Žil v Tasmánii, Austrálii a Novej Guinei. Vakovlk Tasmánsky bol nočný, značne plachý živočích. Svojim výzorom aj spôsobom života, veľmi pripomínal psa, či vlka, čím si vyslúžil jednu zo svojich prezývok. Tú druhú si vyslúžil vďaka svojim pruhom, ktoré zas pripomínali tigra. Vakovlk Tasmánsky bol šikovný predátor, ktorý si vedel chytiť korisť aj v ťažkých podmienkach. Aj v tomto prípade bolo vyhynutie tohto druhu dielom človeka. Najnovšie vedecké pozorovania však naznačujú, že Vakovlk možno predsa nevyhynul, a teraz sa rozbieha veľké pátranie po tom, aby sa opäť objavil. Prečítajte si o tom náš nedávny článok.

Lev Berberský –vyhynutie v roku 1942

Book of lion

Tento poddruh leva je vyhynutý len v divočine. V zajatí stále prežíva zopár desiatok, sú to však krížence s inými poddruhmi. Rimania tieto levy využívali v koloseách na boj s gladiátormi. Počet tohto poddruhu leva sa však do polovice 19. storočia alarmujúco znížil. Posledná zaznamenaná smrť divokého Leva berberského, bola v roku 1942 v Maroku. Malé skupiny tohto leva mohli prežiť aj v Alžírsku či Maroku až do šesťdesiatych rokov, tieto informácie sú však nie sú plne overené.

Chriašť laysanský – vyhynutie v roku 1944

Chriašť laysanský bol nelietavý vták žijúci na havajskom ostrove Laysan. Tento ostrov je stále domovom aj iných endemických druhov. Dôvod prečo práve chriašť laysanský vyhynul, bolo to, že príchod králikov na tento ostrov narušil prirodzené prostredie. Králiky zdevastovali vegetáciu a následne si teda tento vták nemohol vystavať hniezdo a časom vyhynul.

Tiger džunglový turánsky – vyhynutie v roku 1970

Wikimedia

Tento tiger bol jedna z najväčších mačkovitých šeliem aké kedy žili, s priemernou dĺžkou tri metre. Zvykli sa vyskytovať pri Kaspickom mori. Okolo roku 1970 sa biológovia z Department of Environment pokúšali nájsť tieto tigre v Kaspických lesoch. Hľadali ich niekoľko rokov a nepodarilo sa im nájsť ani len náznaky ich prítomnosti. Keďže sa ich nepodarilo nájsť, tento druh bol vyhlásený za vyhynutý.

Rheobatrachus – vyhynutie v roku 1981

Michael J. Tyler / University of Adelaide

Je to rod žiab, po slovensky nazývaný aj paropucha alebo hvízdavka. Boli to podzemné žaby, ktoré žili iba v Queenslande, v Austrálii. Tieto žaby boli ozaj unikátne a to práve vďaka spôsobu, ktorým rodili. Samička prehltla oplodnené vajíčka, tie sa jej v bruchu vyliahli a žubrienky zostávali v jej bruchu ďalších, aspoň šesť týždňov. Počas tohto obdobia matka vôbec nejedla. Keď sa jej potomkovia vyvinuli, vyvrátila ich von cez ústa, tak ako je zobrazené na fotografii.

Posledný krát, kedy bol výskyt týchto žiab zaznamenaný, bolo v roku 1981. Odvtedy bolo uskutočnených niekoľko rozsiahlych pátraní, ale už sa nepodarilo tento druh opäť lokalizovať. Predpokladá sa, že dôvodom vyhynutia tohto druhu boli patogénne huby, ktoré ľudia doniesli do ich prirodzeného prostredia. Tomu ešte napomohlo aj znečistenie, niektoré choroby a aj iné faktory.

Ropucha zlatá – vyhynutie v roku 1989

Kedysi žila v hojnom počte v meste Monteverde v Kostarike. Posledný krát bola pozorovaná 15. mája 1989. Samec ropuchy zlatej bol oranžový, niekedy so strakatým bruchom. U samičiek sa objavovala väčšia škála farieb vrátane čiernej, žltej, červenej, zelenej ale aj bielej. Tieto ropuchy prežívali väčšinu svojho života pod zemou. Nie je úplne známe, prečo ropucha zlatá vyhynula. Najpravdepodobnejším dôvodom je klimatická zmena prirodzeného prostredia.

Nosorožec ostrorohý západný – vyhynutie v roku 2006

Tento poddruh nosorožca ostrorohého žil už pred miliónmi rokov a v roku 2011 bol oficiálne vyhlásený ako vyhynutý. Kedysi bol jeho výskyt v savane subsaharskej Afriky veľmi častý, no radikálne zníženie populácie tohto zvieraťa má na svedomí pytliactvo. Ich počet sa však v roku 1930, vďaka boju proti pytliactvu, opäť začal zvyšovať. Ochrana tohto druhu sa však časom oslabila a tento nosorožec sa opäť stal atraktívnym úlovkom. V roku 2000 sa odhadovalo, že už žije iba 10 jedincov. V roku 2001 už len 5 a v roku 2006 sa po rozsiahlom pátraní, po dobu šiestich mesiacov, nepodarilo nájsť ani jedného jediného.

Pozri aj: Už vyhynuli. 20 zvláštnych psích plemien, ktoré žiaľ už nikde na svete nenájdete

interez.sk (Mária S.), unbelievable-facts.com


Komentovať (0)