Lebka nálezu Toumai Foto: Didier Descouens, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

Ako kráčal Toumai? Po dvoch alebo po štyroch?

V roku 2001 sa podaril úžasný nález. V africkom štáte Čad objavili lebku, ktorá je označovaná za najstaršieho známeho predka hominidov. Počiatočná analýza nálezu nazvaného Sahelanthropus tchadensis, nazývaného tiež Toumai, vravela, že chodil vzpriamene a mal kombináciu znakov podobných ľudoopom a ľuďom.

Článok pokračuje pod videom ↓

Tieto závery však vychádzajú iba z lebky. Tá má anatomické znaky, ktoré potenciálne naznačujú, že tento primát mal vzpriamenú chrbticu. To nasvedčuje, že väčšinu času pri chôdzi trávil na dvoch nohách. Jeho malé zuby tiež pôsobia viac ľudsky ako opičie, uvádza portál Science Alert.

Lebka nemusí byť dôkaz

Iní vedci však tvrdia, že toto samotné nie je dôkazom, aby bol Sahelanthropus tchadensis klasifikovaný nielen ako homidid, ale aj ako dvojnohý hominin – primát, z ktorého priamo vychádzal človek.

Približne v rovnakom čase a na rovnakom mieste, kde sa našla lebka, sa tiež podarila objaviť časť kosti ľavého stehna. Tá však zmizla po výskume v roku 2004.

Vedkyňa Aude Bergeret-Medina a vedúci paleoantropológ Roberto Macchiarelli z univerzity v Poitiers vo Francúzsku nakoniec pokračovali v analýze založenej na meraniach a fotografiách. V štúdii uverejnenej v Journal of Human Evolution vo svojich výsledkoch naznačujú pochybnosti o tom, že by mal mať Sahelanthropus miesto v našom rodokmeni.

Lebka nálezu Toumai Foto:Didier Descouens, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

Na základe našich analýz chýba čiastočnej stehennej kosti akákoľvek vlastnosť zodpovedajúca pravidelným otrasom pri chôdzi,uvádza vedecký tím.

Nemôže byť homínom

Ďalej uvádzajú, že ak by sa mal Sahelanthropus tchadensis stále považovať za hominina, potom už nemožno považovať chôdzu po dvoch nohách za požiadavku zahrnutú v definícii hominína.

Aj iní vedci sa prikláňajú k ich názoru. Napríklad paleontologička Madelaine Böhme z univerzity v nemeckom Tübingene povedala, že podľa fotografií sa kosť najviac podobá na šimpanziu.

Analýza molekulárnych rozdielov v našej DNA naznačuje, že ľudia sa rozišli v spoločnej evolučnej ceste so šimpanzmi a bonobami asi pred 6 až 8 miliónmi rokov. Jediný ďalší fosílny dôkaz z tej doby je nález v Keni nazvaný Orrorin tugenensis.

Lebka nálezu Toumai Foto: Didier Descouens, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

Vyhynutý druh?

Vedci porovnali stehennú kosť s Orrorin tugenensis a zistili medzi nimi rozdiel minimálne na úrovni druhov. Ak ich porovnali s australopitekmi, gorilami a modernými ľuďmi, tak dospeli k podozreniu, že Sahelanthropus tchadensis by mohol byť rod primátov, u ktorého sa nezachovali potomkovia a ktorý vyhynul.

Než sa však budú môcť stanoviť jednoznačné výsledky, bude potrebné nájsť oveľa viac fosílií na dôkladný výskum, čo však môže trvať desiatky rokov.

Uložiť článok

Najnovšie články