Foto: Charles M. Russell [Public domain], via Wikimedia Commons, Pexels

Masové vymieranie pôvodného obyvateľstva spôsobilo globálne ochladenie.

Objavenie Ameriky prinieslo svetu mnoho pozitívnych aj negatívnych dôsledkov. Koncom 15. storočia sa známy svet rozšíril o Severnú a Južnú Ameriku a Karibskú oblasť, ktoré v tom čase obývali milióny domorodých obyvateľov. Nasledujúce storočie sa síce nieslo v znamení obrovského objavu, ale jeho priamym dôsledkom bola smrteľná spúšť, ktorá takmer vyhladila domorodé obyvateľstvo Nového sveta. Najnovší výskum ukazuje, že európska kolonizácia a smrť, ktorú priniesla, dokonca spôsobili ochladenie planéty.

Keď v roku 1492 Krištof Kolumbus mysliac si, že dorazil do Indie objavil Nový svet, zrejme ani netušil, čo sa mu vlastne podarilo a aké dôsledky jeho objavná plavba prinesie. To, na čo sa často zabúda, je približne 56 miliónov ľudských obetí, ktoré si európska kolonizácia do roku 1600 vyžiadala. Domorodí obyvatelia umierali v bojoch o svoju zem, na následky civilizačných ochorení, ktoré Európania so sebou priniesli, či pre zlé socio-ekonomické podmienky, ktoré vytvoril príchod kolonialistov.

Foto: Repliky kolumbových lodí (E. Benjamin Andrews [Public domain], via Wikimedia Commons)

Ochladenie planéty

Európska kolonizácia znamenala pre obe Ameriky a Karibskú oblasť vyhubenie približne 90% domorodého obyvateľstva. Vedci z britskej univerzity University College London zistili, že takýto obrovský zásah do populácie Nového sveta, mal dokonca vplyv na celú planétu. Podľa ich výskumu bolo dôsledkom európskej kolonizácie ochladenie planéty o 0,15°C.

Foto: Pexels

Masové vymieranie domorodých obyvateľov v priebehu 16. storočia spôsobilo, že v Severnej a Južnej Amerike aj v Karibskej oblasti ostali obrovské plochy poľnohospodárskej pôdy celkom nevyužité. V priebehu desaťročí sa na týchto miestach začala objavovať opäť pôvodná vegetácia. Prirodzené zalesňovanie sa podľa odborníkov dotklo asi 55 milióna hektárov kedysi poľnohospodársky využívanej pôdy. Príroda sa tak postarala o zalesnenie územia väčšieho, než je dnešné Španielsko.

Malá doba ľadová

Opätovné prirodzené zalesnenie rozsiahlych území Nového sveta v priebehu 16. storočia, malo podľa odborníkov globálny dopad. Vegetácia pohltila také množstvo CO2, že prispela k ochladeniu planéty do roku 1600 mierou 0,15°C. Aj európska kolonizácia tak podľa vedcov prispela k obdobiu, ktoré poznáme ako Malá doba ľadová.

To je charakteristické napríklad snehovými zrážkami v Portugalsku, zamŕzaním západoeurópskych riek, Calaiského prielivu medzi Francúzskom a Veľkou Britániou, ale aj problémami v poľnohospodárstve a následnými hladomormi vo viacerých európskych krajinách.

Foto: Korčuľovanie v Rotterdame (nl:Bartholomeus Johannes van Hove (1790-1880) [Public domain], via Wikimedia Commons)
Príchod Malej doby ľadovej samozrejme podnietilo viacero faktorov, svojím malým kúskom, podľa najnovších zistení odborníkov, prispela aj kolonizácia Ameriky. Podľa vedcov prináša toto zistenie spoločnosti jasný odkaz o tom, akú silu a význam má vo svete vegetácia. V časoch, keď sa naša radikálne otepľuje, poukazuje na potrebu chrániť svetové lesy a namiesto ich ničenia ich neustále rozširovať. Samozrejme však nie za cenu desiatok miliónov životov tak, ako to bolo po roku 1492.

The Guardian
Príbehy
0
Komentovať (0)