foto: instagram/szotecek, Google Maps

/ 0 / Branislav Bihary
Všetci dobre vieme, že druhá svetová vojna bola najväčším a najrozsiahlejším ozbrojeným konfliktom v histórii ľudstva. Dôsledkom vojny, ktorá začala 1. septembra 1939, prišlo o život viac ako 60 miliónov obetí. Na slovensko - poľskej hranici sa však päť dní do začiatku vojny odohral incident, ktorý vojnu mohol vyvolať skôr.

Rok 1939 bol plný udalostí, ktoré zatriasli svetom. Nacistické Nemecko na čele s Adolfom Hitlerom bažilo po nemeckej nadvláde v celej Európe. Prebehol rozpad Československej republiky, Maďarsko zabralo juh Slovenska a Podkarpatskú Rus. Kým na Slovensku vznikol samostatný štát, Česko, Morava a Sliezsko pripadli pod okupačnú správu Tretej ríše. Najdôležitejšia udalosť roku 1939 sa odohrala prvého septembra a tou bola nemecká invázia do Poľska – začiatok druhej svetovej vojny. Avšak vojna mohla vypuknúť o už päť dní skôr – ako následok Jablunkovského incidentu.

Predohra

Celý incident sa mal odohrať na hranici Slovenského štátu a Poľska, v Jablunkovskom priesmyku. Poľská pohraničná oblasť Tešínsko, v ktorej sa incident odohral, bola v minulosti predmetom sporov medzi Československom a Poľskom. Rozhodnutím arbitráže z roku 1920 sa Tešínsko rozdelilo medzi obe strany. Poľsko však v roku 1938 využilo napätú situáciu, keď Nemci požadovali Sudety od Československa. Autoritatívna poľská vláda sa pod vyhrážkami ozbrojeného konfliktu dožadovala Českého Tešínska od Československa.

Tohle se nikdy neomrzi #trip# #mostyujablunkova# #endofholiday# #walk#

A post shared by Martin Szotkowski (@szotecek) on

Pôvodný Hitlerov rozkaz znel zahájiť útok na Poľsko 26. augusta o 4:25 ráno. Plán bol však odložený kvôli britsko-poľskej dohode, ktorá Poľsku v prípade ozbrojeného konfliktu zaručovala vojenskú pomoc. Táto dohoda bola podpísaná 25. augusta.

 Plán útoku

Cieľom útoku boli strategické body, ktoré sa nachádzali v blízkosti dediny Mosty u Jablunkova. Týmito strategickými bodmi bol úsek železnice Košice – Bohumín a s ním spojený železničný tunel. Hlavnou úlohou útočníkov bolo zabrať železničnú stanicu v Mostoch a spomínaný železničný tunel skôr, ako ich ustupujúci Poliaci zlikvidujú. Poľskej armáde sa však podarilo tunel zamínovať ešte v júni 1939, lebo si boli dobre vedomí jeho strategickej úlohy. Tunel bol strážený príslušníkmi pohraničnej stráže a každý večer po tom, ako cez neho prešiel posledný vlak, tunel na noc zamínovali.

PSŽ 140.058 + 140.067 , Pn 1.nsl 49735 , Štrba , 19.04.2013

Útok

25. augusta neskoro večer z Čadce vyrazila skupina asi sedemdesiatich príslušníkov Abwehru (nemeckej vojenskej tajnej služby). Všetci boli prezlečení do civilných šiat, aby na seba neprivolali pozornosť. Nevediac o tom, že Hitler preložil útok na 1. septembra, skupina prekročila Slovensko – Poľské hranice 26. augusta okolo štvrtej hodiny ráno neďaleko hory Veľký Polom. Nemci zaujali svoje pozície neďaleko vlakovej stanice a začali strieľať na staničnú budovu. Zaujímavosťou je, že v tom dome býval riaditeľ miestnej školy. O pár minút sa im podarilo stanicu zabrať a dokonca získali aj zajatcov – robotníkov, ktorí mierili do práce do Třineckých železiarní.

Čo ale Nemci nevedeli bolo, že staničná budova bola napojená na vojenskú komunikačnú sieť. Istej žene sa podarilo skontaktovať poľských vojakov strážiacich tunel. Hliadkam sa podarilo zriadiť guľometné hniezda na oboch stranách tunela a následne sa rozpútala divoká prestrelka. Nemci si uvedomili, že tunel nemajú šancu dobyť a rozhodli sa stiahnuť naspäť na Slovensko. Niekoľkým nemeckým vojakom sa podarilo zabrať lokomotívu, s ktorou sa skúsili predrať do tunela, ale neúspešne. Z poľského územia sa podarilo stiahnuť všetkých príslušníkov Abwehru až okolo obeda 26. augusta. Misia získať kontrolu nad dôležitým železničným uzlom, zlyhala. Historik z Poľského inštitútu pamäti národa, Tomasz Chinciński, uviedol, že Nemcom sa tunel obsadiť nepodarilo.

Bilancia

Zdroje uvádzajú, že v neúspešnej misii sa zranili dvaja príslušníci Abwehru. Hneď po incidente sa generálmajor Eugen Ott, veliteľ siedmej pešej divízie ospravedlnil poľskému generálovi Jozefovi Kustrońovi a vyhlásil, že celá akcia bola zosnovaná šialenými indivíduami, ktoré konali bez rozkazu či povolenia od samotného generálmajora.

Ktovie, aký následok by mal skorší začiatok vojny. Podľa všetkého by veľký dopad na priebeh vojny nemal. Samotný tunel bol vyhodený do povetria 1. septembra o šiestej hodine ráno, iba 75 minút po tom, čo Nemci vyhlásili Poľsku vojnu a tesne predtým, než k nemu stihla doraziť nemecká pechota. Železničná premávka bola na tomto úseku úplne obnovená až v roku 1941.

Pozri aj: Deň, keď na Bratislavu padali bomby. V priebehu pár minút tu našlo desivú smrť stovky nevinných ľudí

wikipedia.org


Komentovať (0)