V júni 1944, kedy sa úspešne, no  s veľkými stratami otvoril západný front na pobreží Francúzska, bolo všetkým jasné, že Nemecko vojnu prehrá. Vedeli o tom dokonca aj sami Nemci, aj keď sa to na verejnosti báli povedať, keďže „porazenectvo“, ako to vtedy Nemci nazývali, mohlo viesť až k trestu smrti. A keďže sa v Bratislave nachádzal strategický podnik Apollo, ktorý mal nielen pre Slovensko nesmierny význam, spojeneckí velitelia uznali za vhodné, aby bol vyhodený do povetria. Američania mali vnútrozemie Ríše takpovediac na dlani, keďže spojenci dobyli letiská v Taliansku, ktoré bolo toho času cieľom invázie. Letka 15. leteckej armády, ktorá sídlila v talianskom meste Bari, sa nekompromisne blížila…

Prečo bolo potrebné bombardovanie Bratislavy?

Na prvý pohľad sa vám môže zdať, že Bratislava nemala pre Nemeckú ríšu veľký strategický význam. Hlavné mesto Slovenska, v tej dobe malo okolo 150 tisíc obyvateľov. Bolo však známe a dôležité najmä vďaka rafinérii, ktorá spracúvala ropu, bez ktorej sa vojna v 20. storočí viesť jednoducho nedala. Tento podnik patril nemeckej firme I.G. Farben, ktorá bola známa najmä vďaka úzkej spolupráci s nacistickým režimom. I.G. Farben mala tiež prsty vo výrobe cyklónu B, ktorý bol používaný na masové vraždenie v koncentračných táboroch. I.G. Farben tiež zneužívala otrockú prácu väzňov z koncentračných táborov v ich podnikoch. Mnohí z väzňov umreli na prepracovanie a vyčerpanie…

Ciele, úspešnosť a dôsledky bombardovania

Keď sa 16. júna 1944 dostali letky 15. leteckej armády USA nad slovenské územie, obyvatelia Bratislavy si najskôr mysleli, že bombardéry smerujú do Nemecka. V to verili všetci, keďže Bratislava predtým bombardovaná nebola. Výstražné sirény preto mlčali. To bol aj dôvod, prečo počas bombardovania zomrelo vyše 100 ľudí (niektoré zdroje udávajú počet mŕtvych viac ako 300), a vyše 700 civilistov bolo ranených. Keďže výstražný systém nálet neavizoval, továrne pracovali obvykle. Medzi nimi bol aj cieľ náletu – rafinéria Apollo.

Ako uvádza historik Martin Lacko, priebehu 10 minút bolo na Bratislavu zhodených okolo 370 ton trieštivých a fosforových bômb. Zničených bolo 80% závodu. Aj preto je veľký podiel obetí bombardovania tvorený zamestnancami rafinérie.

Bomby však dopadali nie len na Apollo, ale aj na Zimný prístav a Dunajský most. Veľa hlavíc dopadalo takpovediac náhodne, toho dôsledkom bola smrť náhodných ľudí. Bratislava sa v momente ocitla bez dodávok elektriny, vody a plynu. Poškodenou bola aj budova Slovenského národného múzea, mestskej plynárne či úplne zničená Slovenská dunajská plavba. Odhadované škody sa rátali v stovkách miliónoch slovenských korún.

A aký dopad malo bombardovanie na morálku obyvateľov Slovenska? Na jednej strane, od osudného dňa už nikto nebral poplašné sirény na ľahkú váhu. Silneli odbojové tendencie v spoločnosti a ľudia vedeli, kto vojnu jasne vyhráva. Na druhej strane sa však prirodzene obracali aj nálady voči spojencom a to najmä u tých, ktorým bombardovanie navždy zobralo ich milovaných rodinných príslušníkov.

Pozri aj: Slovensko by dnes neexistovalo. Takto by vyzeral dnešný svet, keby nacistické Nemecko vyhralo 2. svetovú vojnu

upn.gov.sk, wikipedia.org