See page for author [Public domain], via Wikimedia Commons

V priebehu dejín sa vždy našla skupinka ľudí, ktorá bola považovaná za menejcennú.

Ako prví vám zrejme prídu na rozum rôzne skupiny ľudí zabíjané v koncentračných táboroch, napríklad Židia. Portál Ststworld však uvádza, že medzi menšiny, ktoré si toho museli veľa vytrpieť, patrili napríklad aj Indiáni, a to najmä na území Ameriky. Na základe ich príbehov vznikol nejeden film, ani jeden z nich sa však nevyrovná krutej realite.

Nezmyselné vraždenie

Predstavte si, že sa narodíte v nesprávnom čase na nesprávnom mieste na Zemi. Nemáte veľmi na výber, človek nerozhoduje o tom, kým sa narodí. Než sa však nazdáte, rodičia sa netešia s vašich prvých krokov ale učia vás, ako sa čo najlepšie ukryť, netešia sa z prvých slov, ale učia vás mlčať, aby ste sa nevyzradili. Presne takýto bol osud Ishiho, posledného člena kmeňa Yahi.

Neprežil takmer nik

Ishi sa narodil okolo roku 1860, presný záznam týkajúci sa jeho narodenia neexistuje, zato však existuje záznam z roku 1865, ktorý ho označuje za zlodeja. Bol ešte dieťaťom, keď ho obvinili z krádeže dobytka a vraždy niekoľkých usadlíkov. Len krátko na to zaútočilo na Ishiho kmeň 16 alebo 17 mužov, ktorí na mieste zavraždili 40 ľudí. Prežilo 33 ľudí, no čoskoro zaútočili usadlíci opäť a zabili polovicu z nich. Ishimu neostal takmer nik, prežila len jeho matka, sestra a strýko.

Saxton T. Pope [Public domain], via Wikimedia Commons

Kalifornská zlatá horúčka

Skôr, ako prišli na územie Indiánov usadlíci, kmene si v oblasti pohoria Lassen v pokoji a mieri nažívali celé stáročia, lovili ryby, jelene a zbierali rastliny. V oblasti žil kmeň Yahi, ktorý mal 400 členov, ale aj kmeň Yana, ktorý tvorilo až 3 000 ľudí. Všetko sa zmenilo, keď zavládla kalifornská zlatá horúčka a vidina bohatstva sem lákala čoraz viac bezohľadných ľudí. Samozrejme, aj medzi indiánskymi kmeňmi vládlo nepriateľstvo, proti kmeňu Yana stáli napríklad kmene Wintu, Miadu a Nomlaki, proti zlatokopom však nemali šancu.

Museli sa ukryť v lese

Zlato v oblasti obývanej Indiánmi objavil ako prvý v roku 1848 James W. Marshall. Stačil jediný rok na to, aby bola oblasť zaplavená ľuďmi, ktorých nezaujímalo nič iné, len profit. Keď sa zlato minulo na jednom mieste, presunuli sa na ďalšie, otrávili vodné toky, vyhnali lesnú zver a robili si nároky na pôdu miestnych obyvateľov. Keď sa Indiáni odmietli vzdať svojich domovov, zastrašovali ich a správali sa kruto. Práve túžba po zlate započala kalifornské vojny s Indiánmi, spomínané kmene však so svojimi primitívnymi zbraňami nemali proti modernejším zbraniam ani najmenšiu šancu.

See page for author [Public domain], via Wikimedia Commons

Jediný preživší

Ako sme spomínali, masakru prežil len Ishi a malá skupinka ľudí, ktorí sa ukryli v lesoch a prežili v nich ďalších 40 rokov. Ani tu však nemali pokoj, keď už bola Ishiho matka stará a chorá, opäť ich prepadli ľudia, pre ktorých ľudský život nič neznamenal. Ishi bol práve na love rýb, jeho sestra aj strýko ušli, matka však musela ostať ukrytá pod vrstvami koží. V tom momente síce o život nikto neprišiel, Ishiho rodinu však okradli o všetko, čo potrebovali k prežitiu. Keď sa Ishi vrátil, našiel len svoju matku, tá však krátko na to skonala. O svojom strýkovi a sestre už viac nepočul, predpokladá sa však, že taktiež zomreli. Nasledujúce tri roky prežil Ishi sám, v absolútnej izolácii.

Urobili z Ishiho údržbára

Až po troch rokoch ho napokon hlad z lesa vyhnal a prinútil ho priblížiť sa k ľuďom. Objavil ho mäsiar z Orovillu, ktorý ho považoval za blázna, zavolal preto šerifa. Ten ho umiestnil do cely a zavolal si na pomoc miestnych Indiánov, nenašiel sa však nikto, kto by s Ishim dokázal komunikovať. Z cely ho zachránil až antropológ Thomas Waterman, ktorého podivný cudzinec fascinoval natoľko, že sa ho rozhodol vziať so sebou do San Francisca. Aby tu mohol Ishi ostať, začal ho Waterman s kolegom Kroeberom učiť angličtinu a zamestnali ho na miestnej univerzite ako údržbára.

V San Franciscu strávil 5 rokov

Ishi žil v San Franciscu nasledujúcich 5 rokov a antropológovia ním boli celkom očarení. Chceli o histórii kmeňa vedieť všetko, veľa sa však toho nedozvedeli. Ishi sám toho veľa nevedel, pretože všetci starší buď zomreli alebo sa stratili a tradície Ishiho viazali k mlčanlivosti. Napríklad, nesmel hovoriť o mŕtvych a svoje pravé meno smel prezradiť len ďalšiemu členovi kmeňa Yahi. Keďže však už žiaden nežil, Ishiho skutočné meno ostáva záhadou a meno Ishi mu dali antropológovia, pričom v jazyku Yahi znamená „muž“.

Online Archive of California [Public domain], via Wikimedia Commons

Bol Ishi naozaj posledný?

Nanešťastie, aj keď sa zdalo, že Ishimu sa v meste darí, nemal vybudovanú imunitu voči civilizačným ochoreniam. Naposledy vydýchol 25. marca v roku 1916 po tom, čo sa nakazil tuberkulózou. O Ishiho živote vzniklo niekoľko kníh a filmov a novšie štúdie odhadujú, že Ishi nebol čistokrvný člen kmeňa Yahi, je teda možné, že nie je ani posledným členom, ktorý prežil.

ststworld
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )