Unknown Germany army photographer [Public domain], via Wikimedia Commons

Je známy fakt, že svetoznámy diktátor Adolf Hitler, bol nielen vodcom, ale sám slúžil ako vojak v prvej svetovej vojne.

Z prehry svojej vlasti bol Hitler zdrvený a rozhodol sa, že sa pomstí. Príležitosť sa mu naskytla počas druhej svetovej vojny, v tých časoch už totiž nebojoval ale panoval a rozhodoval. Vo vojne sa fantázii medze nekladú a vznikali zbrane, ktoré zneškodňovali nepriateľa mimoriadne krutým spôsobom.

Cieľ: zničenie Maginotovej línie

Jednou z takých zbraní mala byť aj zbraň s názvom Schwerer Gustav. Hitler dúfal, že s jej pomocou zničí celú Maginotovu líniu, betónové opevnenie vo Francúzsku, žiaľ dočkal sa presného opaku. Tragický osud postihol nielen najväčšie delo na svete, ale aj samotného diktátora.

Obor medzi zbraňami

Schwerer Gustav bol kanón, ktorý navrhla a zostavila nemecká spoločnosť Krupp. Výstavba začala ešte v roku 1930 a cieľom bolo zaistiť, aby bola zbraň schopná zničiť železnú stenu hrubú jeden meter a betónovú prekážku hrubú 7 metrov. Po dokončení mala zbraň vážiť 1 344 ton a projektil mala vystreliť až do vzdialenosti 48 kilometrov v rýchlosti 820 metrov za sekundu, skutočne teda išlo o obra medzi zbraňami.

Unknown Germany army photographer [Public domain], via Wikimedia Commons

Hitler zúril

V roku 1933 bol schválený dizajn zbrane a na začiatku roka 1940 mala byť zbraň definitívne dokončená. Ako to už však býva, tento termín sa dodržať nepodarilo a posledné detaily sa podarilo dokončiť až koncom roka 1940. Hitler bol od zúrivosti celý bez seba, rátal totiž s tým, že zbraň bude jeho esom v rukáve a s jej pomocou ukončí druhú svetovú vojnu vo svoj prospech. Nemecká armáda teda musela Maginotovu líniu odignorovať a na Francúzsko sa rozhodla zaútočiť z inej strany, a to cez Belgicko.

Prvýkrát v akcii v roku 1942

Schwerer Gustav však neostal zapadnutý prachom a prvýkrát skúšobne vystrelil v roku 1941. Okrem tejto zbrane dal Hitler navyše vybudovať ďalšieho obra, ktorého pomenoval Dora. Do akcie nastúpil Schwerer Gustav napokon až v júli v roku 1942 pri obliehaní Sevastopoľu. Nebolo to však jednoduché, zbraň muselo skladať 1 420 mužov, a to po dobu 3 týždňov.

Bundesarchiv, N 1603 Bild-117 / Horst Grund / CC-BY-SA 3.0 [CC BY-SA 3.0 de], via Wikimedia Commons
Hotová zbraň merala 7 metrov na šírku a 43 metrov na dĺžku. Na Sevastopoľ vypálil Schwerer Gustav celkovo 300 nábojov a narobil tak nemalé škody. Dora zatiaľ útočila na Stalingrad, neskôr však bola zničená, aby nepadla do rúk nepriateľa.

Spolupracovať muselo 2 000 ľudí

Ako ste si však zrejme mnohí domysleli, mamutiu zbraň nebolo ľahké ovládať a navyše, pre letecké jednotky bola ľahkým terčom. Aby bolo možné Schwerer Gustava premiestniť, bolo potrebné vybudovanie samostatnej železničnej trate a obrovské množstvo ľudí. Len sa samostatné vypálenie projektilu bola nutná spolupráca 2 000 ľudí. Ďalšiu nevýhodu predstavoval fakt, že zbraň mohla páliť len jedným smerom hore alebo dole, nie však bokom, do strán.

Zničenie Schwerer Gustava

Vzhľadom na to, aké náročné bolo zbraň správne umiestniť a ovládať, dokázala denne vystreliť nanajvýš 14-krát. Okrem toho, operácie s touto zbraňou boli aj poriadne finančné náročné, od užívania Schwerer Gustava sa preto upustilo už po jednom roku. Jedna z najväčších zbraní, aká bola kedy vybudovaná, však aj tak nemala dlhú životnosť. Zničená bola v roku 1945, skôr ako stihla skončiť druhá svetová vojna.

Veľa vody nenamútil

Vybudovanie zbrane stálo Nemecko v tom čase 10 miliónov ríšskych mariek, no nedá sa povedať, že by sa to oplatilo. Okrem Sevastopolu Schwerer Gustav veľa vody nenamútil a priebeh vojny nijak zvlášť neovplyvnil. Hitler teda myslel vo veľkom, zatiaľ čo spojenci mysleli múdro. Kým Hitler vybudoval obrovskú zbraň za nemalé peniaze, ktorú bolo náročné ovládať, spojenci za pomoci lietadiel spúšťali výbušniny s omnoho väčšími škodami, než aké spôsobil mamut medzi zbraňami.

ststworld, wikipedia
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )