Či už je to z náboženských alebo iných dôvodov, ľudia sa ešte stále zdráhajú darovať svoje telo alebo orgány pre záchranu iných, alebo pre vedecké účely. Harriet Coleová sa však rozhodla, že sa po smrti odovzdá do rúk vedcom, a to v doslovnom význame slova.
Nikto nevie, prečo sa Harriet rozhodla, že svoje telo daruje vede, isté však je, že svojim darom ovplyvňuje svet ešte aj dnes. Kto vlastne táto žena bola? Bola to zdanlivo obyčajná žena, ktorá sa živila upratovaním nemocničných priestorov. Dejiny medicíny však ovplyvnila viac, ako mnoho lekárov, ktorí v tej nemocnici pracovali.
O živote Harriet Coleovej sa toho veľa nevie, okrem toho, že v okolo roku 1880 pracovala v nemocnici. Upratovala laboratóriá a učebne, pričom jedna z tých učební patrila profesorovi anatómie Rufusovi B. Weaverovi. Začiatky Rufusovej kariéry neboli ľahké. Jeho úlohou bolo pomáhať otcovi Samuelovi identifikovať pozostatky vojakov z občianskej vojny, ktoré boli pochované v plytkých hroboch. Keď jeho otec jedného dňa zahynul pri nehode, Rufus po ňom neľahkú prácu prebral.

Neskôr v roku 1879 nastúpil do nemocnice ako učiteľ anatómie. Nie je známe, aký bol počas tohto obdobia jeho vzťah s Harriet. Isté však je, že na ňu urobil značný dojem, pretože sa krátko pred svojou smrťou rozhodla, že daruje svoje telo vede. Harriet totiž trpela tuberkulózou a zomrela na jej následky v roku 1888, keď mala len 35 rokov.
V tom čase bola anatómia ešte len v plienkach a na výskumné účely sa využívali najmä telá popravených kriminálnikov. Keď sa teda v roku 1888 dostalo k Weaverovi Harrietino telo, bol to prielom. Weaver sa rozhodol, že sa pokúsi z tela vybrať nervový systém. Vôbec to nebola ľahká úloha a trvalo mu dlhých 6 mesiacov, kým to napokon zvládol. Nervy musel patrične ošetriť, zakaždým, keď ich oddelil od tela, potrel ich špeciálnou farbou.

Weaver pôvodne plánoval využiť Harrietinu nervovú sústavu len ako učebnú pomôcku pre študentov, čoskoro sa však správa o jeho práci rozšírila po celom svete. Vedci z rôznych odborov obdivovali jeho trpezlivosť a tvrdili, že ide o prácu jedinečného druhu. V roku 1893 za ňu napokon dostal Weaver ocenenie. Od tých čias sa takúto extrakciu nervovej sústavy podarilo zopakovať už len trikrát, prípad Harriet Coleovej je však jedinečný a v rôznych vedeckých časopisoch sa o ňom píše ešte aj dnes.
Nervová sústava putovala po svete a fascinovala ľudí až do roku 1960. V súčasnosti sa už ako učebná pomôcka nevyužíva, ak by ste však boli zvedaví, na univerzite je vystavená ešte aj dnes.
allthatisinteresting
Odborníčka na závislosti Bára: Ak si človek nechce pomôcť sám, neprinútite ho. Suchý február môže byť začiatok
Milovníčka dinosaurov Monika: Jurský park je fikcia plná mutantov. Ak by prežili, my by sme tu neboli
Nikola a Hana dali výpoveď a odišli na Zanzibar. V podniku z novej časti Na nože sme sa najedli až na druhý pokus
Najobávanejšia žena histórie: Kráľovnej Boudici sa báli aj Rimania, jej besné plienenie prirovnávajú ku skaze Pompejí
Žena napísala odkaz a pred rokmi sa vyparila: Má zvláštnu poruchu pamäti, rodina po nej pátrala už dvakrát
Slovákov straší fenomén pracujúcej chudoby. Nemecké platy podľa analytika môžeme mať, zmeniť sa musí zásadná vec
Nastúpili do lietadla, po chvíli boli mŕtvi. Letecká katastrofa tímu Manchester United patrí medzi najhoršie v histórii
Mladík spadol do 45 cm škáry za chladničky v obchode a našli ho po 10 rokoch. Kým jeho telo hnilo, ľudia tam nakupovali
Poslanec Bartek exkluzívne pre interez: Františkovi Mikloškovi sa neospravedlním, nepovedal som nič vulgárne
Obed nás vyšiel na 42 eur, najedli sme sa až na druhý pokus. Boli sme v podniku z novej časti Na nože








Nahlásiť chybu v článku